Ako vznikajú snehové vločky a od čoho závisí ich veľkosť ???

Článok
Snehové vločky sú mimoriadne citlivé na zmenu teploty. Od teplotného profilu závisí aj ich veľkosť
Ako vznikajú snehové vločky a od čoho závisí ich veľkosť ???

Bez sneženia si u nás na Slovensku zimu predstaviť nevieme. Sneženie nás vie potešiť ale takisto nám vie aj poriadne skomplikovať život. Snehové vločky pri snežení môžu dosahovať rôzne veľkosti, od čoho však závisí ich veľkosť ? Ako to že niekedy padajú vločky malé, inokedy obrovské ?

Čo je to snehová vločka a od čoho závisí jej veľkosť ?

Snehová vločka je jednoducho povedané kryštál ľadu, ktorý môže dosahovať rôzne veľkosti. Tento kryštál sa môže postupne spojiť s viacerými kryštálmi a spolu padajú k zemi. Jednotlivý kryštál má 6 strán a snehová vločka je vytvorená viacerými týmito kryštálmi.

Veľkosť snehovej vločky priamo súvisí so zmenou teploty, ktorou prejde vločka od svojho vzniku až po dopadnutie na zem. Pokiaľ sú teploty záporné, v kryštáloch ľadu nie je prítomná kvapalná voda. Naopak, keď je teplota blízka nule alebo slabo nad nulou, vo vločkách je prítomná voda. Tá vo vločkách následne funguje ako lepidlo a vločky sa spájajú. Pre vznik početných zrážok je dôležitá aj vlhká vzduchová hmota. Tá k nám najčastejšie dorazí v zime od juhozápadu alebo juhu, keď sa z oblasti Jadranského mora presúva cez Panónsku panvu tlaková níž ďalej na východ. 

Pokiaľ je teplota v celom vertikálnom teplotnom profile troposféry záporná, vločky sa nezoskupujú a pozorujeme vtedy len malé vločky. Po dopadnutí na zem sa nelepia a len ťažko z nich dokážeme urobiť snehové gule, či postaviť snehuliaka. 

Pokiaľ je teplota vo vyšších vrstvách záporná, no postupne s klesajúcou nadmorskou výškou sa teplota priblíži k 0°C, resp. hranicu 0°C prekročí, vločky sa začnú spájať do väčších zhlukov a padajú na zem ako veľké ,,chumáče". Tento sneh je mokrý a ťažký a veľmi jednoducho z neho spravíme snehovú guľu či postavíme snehuliaka. 

Vplyv na veľkosť vločiek má aj vietor. Pri prítomnom vetre sa nedokážu vytvoriť veľké zhluky, keďže ich vietor rozfúka. Najväčšie vločky tak padajú pri bezvetrí. 

Najvhodnejšie prostredie pre obrovské vločky je záporná teplota vo výškach, ktorá je potrebná pre vznik snehových vločiek a následne v čo najväčšej časti vertikálneho teplotného profilu teplota okolo 0°C (prioritne pod bodom mrazu). V takomto prípade majú vločky najviac času na spojenie sa do väčších zhlukov a vtedy dosahujú najväčšiu veľkosť.

Aké boli zaznamenané najväčšie snehové vločky ? 

Najväčšie vločky aká kedy boli zaznamenané na Zemi padali 28. januára v roku 1887 počas snehovej búrky v americkej Montane. Zaznamenali ich vojaci vo Fort Keogh a v priemere dosahovali až 38 centimetrov ! Tento údaj mnoho ľudí spochybňuje, no napriek tomu je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov.

Obrovské vločky sme zaznamenali aj 30. januára 2015 v oblasti Bratislavy. V priemere dosahovali aj okolo 7 až 10 centimetrov. Intenzívne sneženie tu behom niekoľkých hodín spôsobilo kalamitu. Na bratislavskej Kolibe napadlo za krátky čas až 34 centimetrov.

img