Antarktídu zasiahlo od leta cez 30 000 otrasov zeme. Má to vplyv na ľadovce?

Menšie otrasy a jedno väčšie zemetrasenie o sile 6 magnitúdy, boli zaznamenané v Bransfieldovom prielive. Asi 96 km široká oceánska úžina medzi Južnými Shetlandami a Antarktickým polostrovom.

V blízkosti prielivu sa stretáva niekoľko tektonických dosiek a mikrodosiek, čo vedie k pomerne častým otrasom. V posledných troch mesiacoch ich ale podľa čilských vedcov bolo až neobvykle veľa.

„Väčšina seizmicity je sústredená na začiatku sekvencie, najmä v priebehu septembra, kde býva aj viac než tisíc zemetrasení denne,“ uviedli vedci. Zemetrasenia sú tak časté, že samotný prieliv, ktorý sa predtým rozširoval zhruba o sedem až osem milimetrov za rok, sa teraz rozpína tempom 15 cm ročne. V skratke to znamená, že sa ostrovy stále rýchlejšie vzďaľujú Antarktickému polostrovu.

Toto miesto je jedným z najrýchlejšie sa otepľujúcím na Zemi a vedci preto pozorne sledujú dopad meniacej sa klímy na ľadovce. Zatiaľ nie je jasné, aký vplyv na ľadovú pokrývku otrasy majú.

„Neexistujú dôkazy svedčiace o tom, že by tento druh seizmickej aktivity významne ovplyvňoval stabilitu polárnych ľadových čapiek,“ uviedol klimatológ Raul Cordero zo Santiagskej univerzity.