Dôsledky sopečnej erupcie na počasie. Môže ovplyvniť klímu?

06.11.2021 o 09:50 - Veronika Sádovská

Môžu sopečné erupcie ovplyvniť klímu? A dá sa im vôbec predchádzať, aby sme nemuseli zažiť to, čo zažívajú obyvatelia La Palmy? Podľa vulkanológa je to možné už počas ďalších generácií.

Dôsledky sopečnej erupcie na počasie. Môže ovplyvniť klímu?
Ilustračný obrázok

Sopka na ostrove La Palma už mesiace vyvrhuje lávu a popol. Vyše 7 000 ľudí už museli uvakuovať, väčšina z nich už svoje domovy nenájde a nebude sa môcť vrátiť ešte ďalšie dlhé týždne. Môže mať sopečná erupcia dopad aj na počasie?

V niektorých dňoch sopka La Cumbre Vieja vyvrhla až 53 000 ton oxidu siričitého a zvýšila sa aj jeho hladina v atmosfére. Sírový oblak sa presunul až nad naše územie a v iných krajinách spôsobil aj kyslé dažde. 

Na počasie v strednej Európe to však dopad nemalo. Mrak sa pohyboval vo vysokých hladinách atmosféry. Avšak počasie v blízkom okruhu sopky bolo výrazne iné a podliehalo zmenám po výbuchu.

Oblak sadzí a dymu bránia preniknutiu slnečného svetla. V takýchto prípadoch tam aj teploty boli nezvyčajne nízke. Zároveň sa na prachové čiastočky naviaže voda a môžu vzniknúť častejšie zrážky. 

Gigantické oblaky popola, ktoré vyvrhujú sopky pri veľmi silných erupciách, môžu dokonca zmeniť globálnu klímu. Ide však o vzácne udalosti, hovorí odborník na počasie, Andreas Friedrich z nemeckej meteorologickej služby. Napríklad erupcia indonézskej sopky Tambora v roku 1815. Nasledoval veľmi chladný rok, ktorý sa do histórie zapísal ako „rok bez leta“. Keďže sa sadze dostávajú to veľkých výšok, môžu pohltiť slnečné žiarenie a tak ochladiť klímu. Avšak táto prebiehajúca erupcia, napriek tomu, že je pomerne veľká, ešte stále na takého ochladenie nepostačuje.

Dá sa predísť sopečným erupciám?

Väčšina ľudí pri pohľade na ničivú silu La Cumbre Vieja sa pýta, či v dnešnej dobe už nevieme sopečným erupciám predchádzať alebo ich aspoň predpovedať. 

Na otázku či by sme im vedeli zabrániť odpovedal Donald Dingwell, geológ a profesor experimentálnej vulkanológie na Univerzite Ludwiga Maximilians v Mníchove, že to nie je až také nereálne. 

"Pravdepodobne hovoríme o téme, ktorú by mohli zvládnuť budúce generácie. Ak sa začína dole hromadiť veľa energie, teoreticky by sme sa ju mohli pokúsiť nejakým spôsobom odčerpať a tak k erupcii nemusí dôjsť." 

Veľkou časovanou bombou je supervulkán v Yellowstone. O ňomj sa už dávno hovorí, že nasledujúca erupcia môže byť veľmi katastrofická. Vedci z NASA rozmýšľajú nad tým, že by sa prevŕtali do jej hlbín a tak "odčerpali" teplo, ktoré sa v nej hromadí.

Na Islande už skúsili experimentovať s ochladzovaním lávových prúdov pomocou vody. Náznaky teda naozaj sú, už si musíme len počkať na ich výsledky.