Explózia sopky Tonga je desivá. Vulkanický stĺpec dosiahol mezosféru. Aký to bude mať dopad na klímu?
V januári otriasla súostrovím Tonga kolosálna podmorská erupcia.
V januári otriasla súostrovím Tonga kolosálna podmorská erupcia. Zdvihol sa gigantický oblak popola. Výskumníci potvrdili, že ide o najvyšší oblak, aký sa kedy v histórii pozorovaní vyskytol. Jeho výška dosiahla až 58 km.
Na začiatku tohto roka vybuchla v Tichom oceáne sopka Tonga. Táto erupcia, ako sa neskôr ukázalo, bola gigantických rozmerov. Vytvoril sa totiž vysoký stĺpec popola a vody, ktorý stúpal do výšky. Odborníci teraz potvrdili, že stĺpec popola a vody dosiahol až niekoľko desiatok kilometrov a môže to mať dopad na klímu.
Pri januárovej erupcii sopky zomrelo 6 ľudí a svetom prešla niekoľkokrát tlaková vlna. Erupcia vyvrhla obrovské množstvo popola a predovšetkým vody, čo sa počas novodobej histórie ešte nestalo.
Voda a popol sa dostali až do mezosféry
Mnohí iste vedia, že atmosféra sa delí vertikálne na niekoľko oblastí. Troposféra siaha do výšky 20 km a lietajú v nej lietadlá. Nasleduje stratosféra, ktorá siaha od 20 do 50 km a potom mezosféra, kde sa bežne ocitajú aj meteority, ktoré tam zhoria.
Výskumníkom z Oxfordskej univerzity sa teraz podarilo pomocou špecifickej metódy merania potvrdiť, že začiatkom tohto roka vznikol najvyšší oblak tvorený popolom a vody, ktorý dosiahol výšku až 58 km. Hravo tak prekonal minulého rekordéra, a to erupciu hory Pinatubo na Filipínach v roku 1991, pri ktorej mrak dosiahol výšku 40 km.
Sopka priniesla hneď niekoľko zaujímavostí ako napríklad obrovský sonický tresk či tlakovú vlnu, ktorá prešla našou planétou niekoľkokrát. Výbuch sopky predstavoval ekvivalent stoviek hirošimských bômb. Teraz sa však potvrdilo, že táto sopka môže mať dopad na klímu.
Sopka ohrieva planétu
Pri erupcii sopky sa do atmosféry dostalo toľko vody, ktorá by stačila na napustenie 58 000 plaveckých bazénov. Odborníci aj naďalej erupciu sopky skúmajú. Je totiž stále niekoľko neznámych, na ktoré hľadajú odpovede. Všeobecne sa očakáva, že takéto množstvo vody má dopad aj na klímu a môže dočasne ohriať našu planétu a priniesť nadpriemerne vysoké teploty.
Skúmania sa ďalej zameriavajú na zloženie stĺpca. Napriek tomu, že si mnoho ľudí myslí, že sopečný stĺpec je zložený zo sopečného prachu, tak v tomto prípade to tak nie je. Sopečný stĺpec tvorí predovšetkým voda a ľad.
Ďalší výskum má určiť, prečo bola erupcia sopky taká silná. Jedným z možných dôvodov je to, že výbuch nastal pod vodou. Obrovská žiara odparila vodu a vytvorila parnú explóziu omnoho silnejšiu, k akej by došlo pri bežnej sopečnej erupcii.
