FOTO: Na Slovensku sme v sobotu pozorovali Kelvin-Helmholtzovu oblačnosť

02.01.2021 o 21:06 - Ľubomír Franko
  • Článok

Naozaj zriedkavý typ oblačnosti sa dnes podarilo odfotografovať nášmu čitateľovi z Považskej Bystrice. Ide o Kelvin-Helmholtzove oblaky, ktorých mechanizmus vzniku je podobný morským vlnám.

FOTO: Na Slovensku sme v sobotu pozorovali Kelvin-Helmholtzovu oblačnosť

Počas soboty dopoludnia sa miestami vyskytovala ešte nízka oblačnosť, inverzné oblaky pokrývali najmä doliny a kotliny. V priebehu dňa sa ale vyskytla veľmi zaujímavá oblačnosť, nazývaná Kelvin-Helmholtzova. 

Na Slovensku sme v priebehu dňa pozorovali viaceré vrstvy oblačnosti. Ako ale vzniká tento konkrétny druh oblačnosti? Na prvý pohľad vám môžu tieto oblaky pripomínať morskú vlnu. Tieto oblaky naozaj nemajú ďaleko od morských vĺn, aj keď nemajú s morom nič spoločné. 

Okolie Považskej Bystrice, foto: Dušan Cisík
Okolie Považskej Bystrice, foto: Dušan Cisík

Fyzikálny mechanizmus, ktorý sa nazýva Kelvin-Helmholtzova instabilita, vzniká, keď sa stretávajú dve kvapaliny, dva rôzne plyny alebo prípadne plyn a kvapalina rôznej hustoty. V prípade, že vrchný plyn/kvapalina je ,,poháňaný" silnejším vetrom, vznikajú vlny. Na mori tento jav zabezpečuje vietor (vzduch, ktorý je redší) a morská voda (kvapalina, ktorá je hustejšia).

Pohľad na vrch Ostrá vo Veľkej Fatre, foto: Dušan Cisík
Pohľad na vrch Ostrá vo Veľkej Fatre, foto: Dušan Cisík

Podobne ako morské vlny, aj v tomto prípade sme mali dostupný redší vzduch (oblačnosť) a hustejší, suchší vzduch nad oblačnosťou, zároveň so silnejším vetrom v suchšej časti oblačnosti. Oblačnosť sa tak ,,zvírila" a vytvorili sa Kelvin-Helmholtzove oblaky.

Napriek tomu, že tento fyzikálny jav je pomerne dobre opísaný a na mori sa vyskytuje prakticky nepretržite, v atmosfére nie je taký bežný. Na Slovensku ale aj inde vo svete môžeme pozorovať desiatky takýchto oblakov za rok. 

Najnovšie správy