Globálne otepľovanie v priamom prenose: Horúčavy a sucho naznačujú nebezpečnú budúcnosť

28.07.2022 o 19:00 - Veronika Salayová

Tohtoročná vlna horúčav je z hľadiska meteorológie v mnohých ohľadoch výnimočná. Klimatologické modely ale ukazujú, že práve týmto smerom sa bude počasie vyvíjať aj v budúcnosti. 

Globálne otepľovanie v priamom prenose: Horúčavy a sucho naznačujú nebezpečnú budúcnosť
Ilustračné. Foto: unsplash

Vlna horúčav je slovné spojenie, ktoré sa tento rok skloňuje možno až príliš často. Z meteorologického hľadiska je však zvýšená frekvencia výskytu týchto slov oprávnená.

Tohtoročné horúčavy sú bezprecedentné − či už ide o prvú štyridsiatku vo Veľkej Británii, rekordne vysokými teplotami na stovkách staníc v západnej, juhozápadnej, ale aj severnej Európe či historickými horúčavami v Indii a Pakistane počas jari, a s tým spojeným extrémnym suchom či topením ľadovcov a pod. 

Za pripomenutie stoja aj januárové absolútne maximá v Argentíne a Uruguaji a tiež doteraz najvyššia nameraná teplota na južnej pologuli, kde na Antarktíde teploty vystrelili až o 40 °C vyššie, než je normál. 

Tieto mimoriadne udalosti sa nedajú nevšimnúť a vyvolávajú obavy nielen u klimatológov, ale aj bežných ľudí, ktorí tieto zmeny klímy pozorne evidujú. 

Vlny horúčav, resp. mimoriadne teplé obdobia, sú bežnou súčasťou našej klímy a boli tu aj v minulosti. Základná príčina spočíva vo zvýšení priemernej teploty na našej planéte. Od polovice 19. storočia, keď ľudstvo začalo masívne spaľovať fosílne palivá, stúpla zhruba o 1,1 °C a toto číslo stále narastá.

A čo sa dá očakávať v budúcnosti? 

Odborníci predpokladajú, že také letá, ako máme tento rok v Európe, budú novým štandardom a podľa čerstvých štúdií možno počítať s ďalším otepľovaním.

Do polovice storočia je možné v strednej Európe počítať s dvoj- až trojnásobným zvýšením frekvencie výskytu horúcich vĺn, ich predĺžením o zhruba dva až tri dni pre najdlhšiu vlnu v danej sezóne, a zosilnenie intenzity zhruba o 2 °C.

S veľkou pravdepodobnosťou sa tiež budeme stretávať s výraznými vlnami horúčav, kedy budú prepisované absolútne rekordy daných miest, prípadne dokonca celých štátov.

Najefektívnejším riešením by bolo znížiť emisie skleníkových plynov v dôsledku ľudskej činnosti. Analýzy ukázali, že bez vplyvu človeka by teplota počas vrcholu horúcich vĺn pred tromi rokmi bola asi o 3 až 4 °C nižšia, čo je na zamyslenie...