Ak ľudstvo nezmení svoj prístup k emisiám skleníkových plynov, tak sa Grónsko a Antarktída budú topiť naďalej, a to relatívne veľkou rýchlosťou.
Medzinárodná vedecká štúdia pod vedením americkej vesmírnej agentúry NASA prišla so znepokojivým výsledkom. Hladina svetového oceánu sa do konca 21. storočia môže zvýšiť o desiatky centimetrov, ak bude pokračovať topenie ľadovcov na Antarktíde a v Grónsku v dôsledku pretrvávajúcich emisií skleníkových plynov.
Odborníci vytvorili počítačové modely, ktoré simulujú úbytok ľadu na Antarktíde a v Grónsku. Analyzovali údaje o teplote a slanosti oceánu a na základe výsledkov prišli k záveru, že za 80 rokov môže hladina oceánov stúpnuť až o 40 cm.
Výskumné tímy pracovali s dvomi scenármi. Prvý scenár je najhorší možný, teda taký, že ľudstvo pokračuje v znečisťovaní životného prostredia na súčasnej úrovni. Druhý scenár je optimistický v tom, že pracuje s domnienkou, že ľudstvo do konca storočia drasticky zníži emisie skleníkových plynov.
Podľa prvého scenára by viedlo topenie ľadu na Antarktíde k zvýšeniu hladiny svetového oceánu o 30 centimetrov, pričom grónske ľadovce by prispeli ďalšími 9 centimetrami, teda spolu by to bolo 39 centimetrov. Tento výsledok by mal katastrofický vplyv na životné prostredie po celom svete. Ničivá sila prílivov by zaplavila všetky pobrežné oblasti.
Podľa druhého scenára by sa do roku 2100 zvýšila hladina svetového oceánu o 3 centimetre nad rámec toho, čo sa predpokladá v dôsledku oteplenia vyvolaného priemyselnou revolúciou. Ide o podstatne miernejší výsledok, ktorý by mestá a metropoly na pobreží ohrozili do konca storočia len minimálne.
V Antarktíde a Grónsku je dostatok ľadu na to, aby v sa prípade jeho úplného roztopenia zvýšila hladina svetového oceánu o 65 metrov!