Na Zemi už žije 8 miliárd ľudí. Aký to bude mať dopad na životné prostredie?

16.11.2022 o 11:31 - Dominik Cenkner

V utorok 15. novembra prekonala naša planéta významný míľnik. Podľa Organizácie spojených národov je nás už 8 miliárd. Kým na jednej strane je to dobrá správa, na strane druhej to predstavuje extrémnu záťaž pre životné prostredie.

Na Zemi už žije 8 miliárd ľudí. Aký to bude mať dopad na životné prostredie?
Ilustračné foto, zdroj: pixabay.com

Zaujímavé je, že presný počet obyvateľov sa počíta vopred. To, že práve 15. novembra dosiahneme hranicu 8 miliárd obyvateľov vypočítalo OSN už pred 11 rokmi.

„Dosiahnutie tohto míľnika je príležitosťou osláviť rozmanitosť a pokrok v rámci spoločnej zodpovednosti za osud planéty,“ povedal šéf OSN Antonio Guterres. OSN uviedla, že bezprecedentný nárast populácie je spôsobený predlžovaním priemernej dĺžky života, čo je ovplyvnené lepšou zdravotnou starostlivosťou, dostupnosťou potravín a hygienickými podmienkami.

„Je to aj dôsledok vysokej a pretrvávajúcej pôrodnosti v niektorých krajinách,“ uvádza sa vo vyhlásení. Organizácia odhaduje, že nárast svetovej populácie zo siedmich na osem miliárd trval 12 rokov, zatiaľ čo nárast z ôsmich na deväť miliárd bude trvať 15 rokov (do roku 2037). To je podľa nej znakom spomalenia rastu.

Celkovo sa väčšina prírastku obyvateľstva pripisuje rozvojovým krajinám, z ktorých väčšina sa nachádza v subsaharskej Afrike. Krajiny s najvyššou pôrodnosťou patria medzi krajiny s najnižším HDP na obyvateľa.

Dopad na životné prostredie

Väčší počet ľudí na Zemi zvyšuje tlak na prírodu, pretože ľudia súperia s divokou prírodou o vodu, potraviny a priestor. Prudký rast populácie v kombinácii so zmenou klímy pritom podľa odborníkov v nasledujúcich desaťročiach pravdepodobne spôsobí masovú migráciu a konflikty.

A či už ide o potraviny alebo vodu, batérie alebo benzín, s rastúcim počtom obyvateľov sveta ich bude menej. Rovnako dôležité je však aj to, koľko zdrojov ľudia spotrebujú, čo naznačuje, že tvorcovia politík môžu výrazne zmeniť situáciu tým, že nariadia zmenu vzorcov spotreby.

Podľa analýzy Štokholmského environmentálneho inštitútu a neziskovej organizácie Oxfam International z roku 2020 boli emisie uhlíka 1 % najbohatších, teda približne 63 miliónov ľudí, v rokoch 1990 až 2015 viac ako dvojnásobné oproti emisiám najchudobnejšej polovice ľudstva.

Odborníci tvrdia, že tlak na zdroje bude obzvlášť veľký v afrických krajinách, kde sa očakáva prudký nárast populácie. Tieto krajiny zároveň patria medzi najzraniteľnejšie voči klimatickým vplyvom a najviac potrebujú financovanie v oblasti klímy.