Záver roka sa už tradične nesie v znamení hodnotenia toho, čo nám uplynulý rok priniesol. Rok 2020 priniesol okrem pandémie koronavírusu taktiež aj zhoršenie klimatickej krízy. Na druhej strane sme sa dozvedeli množstvo informácií, ktoré by mohli pomôcť s jej riešením.
Prinášame vám preto desať najdôležitejších zistení vedcov ohľadom klímy, ktoré objavili v roku 2020. Pre lepšie čítanie článku vám dnes ponúkneme prvú päťku zistení a zajtra druhú. Niektoré z nich vám skutočne vyrazia dych.
Sčítanie slonov v indickom štáte Uttarákhand prinieslo pozoruhodné výsledky. Ukázalo totiž, že sa slony presúvajú čím ďalej do vyšších hôr a prenikajú dokonca už aj do Himalájí. Tam boli pozorovaní dokonca vo výškach okolo 1500 metrov nad morom.
Vedci takéto správanie predpovedali. Klimatické zmeny totiž súčasne posúvajú obľúbenú potravu slonov do vyšších nadmorských výšok, rastliny sa preto adaptujú na vyššie teploty v nížinách.
Príliš teplý apríl s malým množstvom zrážok zosiluje riziko výskytu pôdneho sucha v letných mesiacoch. Prišiel na to tím česko-nemeckých vedcov, ktorí skúmali okolnosti výskytu vĺn sucha za viac než storočie.
Vedci podrobne skúmali súvislosť s počasím na jar a letným suchom za obdobie posledných 140 rokov. Výskumy ukázali, že za posledných 14 rokov sa teplotné a zrážkové podmienky v apríli veľmi zmenili.
Alpám reálne hrozí, že do konca tohto storočia stratia až 92 % svojich ľadovcov. Podľa vedcov z Talianska a Británie bude do konca storočia rásť nadmorská výška, nad ktorou sa ľadovce trvale neroztápajú. Ich miznutie môže mať nepriaznivý dopad na životné prostredie a ekonomiku alpských oblastí.
„Všetky alpské ľadovce sa budú v nasledujúcich desaťročiach zmenšovať a väčšine z nich hrozí, že do konca storočia zmiznú,“ uviedol pre agentúru ANSA jeden z autorov štúdie, Filippo Giorgi. Podľa vedcov hrozí, že do roku 2050 sa začnú roztápať všetky ľadovce do 3500 metrov nad morom.
V súčasnej dobe polovyprahnutá mongolská náhorná plošina sa môže už čoskoro stať úplne pustou - podobne mŕtvou ako púšte na americkom juhozápade. Experti varujú, že tomuto regiónu hrozí „začarovaný kruh“.
Horúčavy zhoršujú vysýchanie pôdy a tým v dôsledku vytvárajú ďalšie vlny horúčav. Vedci pri tom vychádzali z údajov z letokruhov stromov. Týmto spôsobom spočítali údaje o teplote a vlhkosti pôdy. Tie naznačujú, že posledné roky rekordných vysokých teplôt a sucha nemajú v Mongolsku za viac než 250 rokov obdoby.
Pokiaľ ľudia nezačnú účinne reagovať na klimatické zmeny, môžu priemerné teploty v západnej Afrike do konca tohto storočia zodpovedať súčasným hodnotám z najteplejších dní. Model zverejnený v štúdii, ktorú publikoval časopis Climatic Change, počíta s tým, že za 80 rokov môžu májové teploty v tejto časti sveta dosahovať +50 °C.
Model sa týka budúceho vývoja v častiach Senegalu, Mauritánie, Mali, Nigeru a Čadu. Dopady by podľa autorov štúdie mali zásadný vplyv na zdravie a život tamojších obyvateľov.