Najdôležitejšie veci, ktoré sme sa dozvedeli o zmenách klímy v roku 2020 (2. časť)

01.01.2021 o 12:00 - Dominik Cenkner
  • Článok

Rok 2020 priniesol okrem pandémie koronavírusu taktiež aj zhoršenie klimatickej situácie. Vedci prišli v tomto smere na množstvo zaujímavých, ale i smutných zistení. Prinášame vám výber tých najdôležitejších.

Najdôležitejšie veci, ktoré sme sa dozvedeli o zmenách klímy v roku 2020 (2. časť)
Ilustračné, Foto: youmatter.world

Skôr ako sa vrhneme do jadra článku, pripomíname, že včera sme vám priniesli prvú časť. Prečítať si ju môžete po kliknutí TU.

6. Roztápanie ľadovcov môže ohroziť svetové veľkomestá

Podľa simulácií, ktoré vytvoril postupimský Inštitút pre výskum otepľovania klímy, Postupimská univerzita a newyorská Kolumbijská univerzita, budú mestá ako New York, Tokio, Londýn, Hamburg a mnohé ďalšie tvrdo postihnuté budúcim zvýšením hladiny morí.

Vedci priblížili, že pokračuje veľmi pomalý, ale neúprosný proces - v prípade rastu teplôt o 4 °C v porovnaní s predindustriálnou dobou sa úroveň morí zdvihne o 6,5 metra. „To čo dnes strácame v Antarktíde, je stratené navždy,“ píše sa v štúdii.

7. Viac lesov a pôvodnej prírody významne spomalí klimatickú zmenu

Pokiaľ by sa podarilo obnoviť stratenú a poškodenú prírodu, mohlo by to z atmosféry odstrániť až tretinu nadbytočného oxidu uhličitého. Významný potenciál v tom majú krajiny juhovýchodnej a východnej Európy.

Ochranou pôvodných ekosystémov a podporou zalesňovania by sa zvýšilo množstvo uhlíka v pôde i biomase. Takto by sa znížila koncentrácia CO2 v atmosfére pod 350 ppm (častíc na jeden milión). Súčasná hodnota sa pohybuje okolo 415 ppm.

8. Amazonský prales umiera

2/5 amazonského pralesa hrozí, že sa do konca storočia zmenia na savanu. Uvádza to výskum zverejnený vo vedeckom časopise Nature Communications.

„Na približne 40 % plochy amazonského pralesa sú zrážky tak nízke, že tam les môže existovať ako v podobe dažďového pralesa, tak savany.“ Uviedol to autor štúdie a bádateľ na stockholmskej univerzite, Arie Staal.

9. Za rastom informácií stojí jedno percento najbohatších

Túto informáciu sme vám priniesli aj v jednej z našich posledných noviniek. Medzi rokmi 1990 a 2015 bolo jedno percento najbohatších ľudí na Zemi zodpovedné za dvojnásobok emisií oxidu uhličitého než celá chudobnejšia polovica ľudstva.

Vyplýva to z výskumu neziskovej organizácie Oxfam a Stockholmského enviromentálneho inštitútu. „Globálny uhlíkový rozpočet sa zvyšuje, aby pokryl spotrebu bohatých miesto toho aby to pomáhalo celému ľudstvu,“ uviedol Tim Gor z Oxfam International.

10. Čína chce masívne meniť počasie a možno aj klímu

Aj o tomto sme vás už v jednom z našich článkov informovali. Čína začiatkom decembra zverejnila svoje zámery masívne ovplyvňovať počasie. Chce experimentálne programy, ktoré spôsobujú zrážky, využívať na území o rozlohe zodpovedajúcej Indii.

Systém má byť plne dokončený v priebehu piatich rokov. Krajina si od toho sľubuje zlepšenie svojej odolnosti voči bezpečnostným rizikám ako je nedostatok vody a s tým súvisiaca neúroda.

Najnovšie správy