Nová hrozba na Islande: Zem sa neprestajne chveje. Schyľuje sa k výbuchu sopky?

01.08.2022 o 11:30 - Veronika Salayová

Na Islande sa neprestajne chveje zem. Za posledných 24 hodín seizmografy zaznamenali takmer 4000 zemetrasení. Čo sa deje? 

Nová hrozba na Islande: Zem sa neprestajne chveje. Schyľuje sa k výbuchu sopky?
Prebiehajúci seizmický roj na Islande. Zdroj: Severe Weather Europe

Na polostrove Reykjanes na Islande sa začalo silné zemetrasenie. Za prvých 24 hodín bolo zistených takmer 4000 zemetrasení, pričom aktivita naďalej pokračuje silným tempom. 

Prvé údaje naznačujú, že aktivita je spôsobená pohybom magmy pod zemou. To podnietilo vulkanológov zvýšiť úroveň pohotovosti v oblasti, keďže reálne hrozí erupcia. Šanca sa neustále zvyšujú s pokračujúcimi zemetraseniami.

Zem sa chveje každých pár minút

Seizmický roj začal v sobotu severovýchodne od Fagradalsfjal. Aktivita sa začala okolo obeda, pričom doteraz najsilnejšie zemetrasenie dosiahlo magnitúdu 5,4. Zem sa chveje neprestajne, pričom k novým zemetraseniam dochádza každých pár minút. 

Nedávne pozorovania deformácií tiež potvrdzujú, že táto aktivita je pravdepodobne spôsobená vniknutím magmy. Predbežné výsledky modelovania naznačujú, že zdroj sa nachádza v hĺbke medzi 4 až 5 km.

Erupcia v tomto bode ešte nie je istá, ale čím dlhšie bude zemetrasenie pokračovať, tým vyššia je pravdepodobnosť erupcie. Ak však dôjde k erupcii, v súčasnosti sa nepredpokladá, že by produkovala veľmi silné koncentrácie sopečných plynov.

Existuje tiež možnosť, že aktivita zemetrasenia by sa mohla pomaly znižovať a skončiť bez erupcie.

Posledná erupcia skončila pred 10 mesiacmi 

Sopečná erupcia na Islande je zvyčajne každých 4 až 6 rokov. Posledná erupcia začala 19. marca 2021 a skončila v polovici septembra.

Island je sopečný ostrov v severnom Atlantiku a jedna z najaktívnejších sopečných oblastí na svete. Vo svojej histórii spôsobila významné erupcie so silným dopadom na Európu, Severnú Ameriku a celú severnú pologuľu.

Ostrov zažíva neustálu aktivitu zemetrasení, pretože leží na hranici medzi Eurázijskou a Severoamerickou tektonickou doskou. Táto hranica je známa aj ako Stredoatlantický hrebeň.