Plastový odpad má zlý vplyv na oceány. Vode škodia najmä „staré“ plasty

Mnohé plasty podliehajú fyzikálnym, chemickým a biologickým degradačným procesom. Tieto procesy však trvajú veľmi dlho. Často sa pri nich uvoľňuje množstvo škodlivých chemikálií.

Výskumníci z Ústavu morských vied (ICM-CSIC) v Barcelone skúmali, ako rozkladajúce sa plasty ovplyvňujú chemické zloženie oceánskych vôd. Ich zistenia boli uverejnené v časopise Science of The Total Environment

Najviac znečisťujú staré plasty

Výskumníci umiestnili úlomky plastu do priehľadných sklenených fliaš naplnených slanou morskou vodou. Pri teste použili kusy nového plastu a odpadky zozbierané na pláži v Barcelone a na kanárskom ostrove Lanzarote. Pripravené vzorky boli vystavené umelému slnečnému svetlu. Niektoré boli umiestnené v tme. 

Testovanie trvalo len šesť dní. Z plastových častíc nájdených na pláži sa začali pri slnečnom žiarení uvoľňovať do vody chemické látky. To malo za následok výrazné okyslenie prostredia.

Oveľa menšie zmeny boli pozorované na „nových“, nepoškodených plastoch, ako aj vo vzorkách uchovávaných mimo dosahu slnečného svetla.

Vedci predpokladajú, že pokles pH vody súvisí s uvoľňovaním organických kyselín a oxidu uhličitého prostredníctvom ultrafialového žiarenia. Staré kusy plastu sú popraskané a plné malých poškodení, takže sú náchylnejšie na degradáciu.

Výsledky ukazujú, že starý plast ovplyvňuje kyslosť vody oveľa silnejšie ako nový plast. Znepokojujúce je to, že väčšina plastov, ktoré sa nachádzajú v mori, bez ohľadu na ich druh, sú rozložené. 

Kyslosť a znečistenie plastov sú dve najväčšie hrozby pre oceány a zmena životných podmienok môže ovplyvniť biodiverzitu. Mnohé morské organizmy sú prispôsobené na život vo veľmi úzkom rozmedzí pH, napríklad zvýšenie kyslosti vody sťažuje koralom zabudovanie vápnika do ich kostry alebo schránok a pod.