Príčina tragédie v Nórsku je známa: Geológovia zosuv pôdy predpovedali

Predposledný deň v roku 2020 zasiahlo Nórsko veľká katastrofa. O 4.00 hod. došlo v meste Ask v juhovýchodnom Nórsku k masívnemu zosuvu pôdy. Viac ako 20 domov v oblasti Gjerdrume za pár sekúnd doslova pohltila zem. 

Priebeh udalosti bol náhly a samotný zosuv mal dĺžku približne 700 m. Po tragédii sa vytvoril na mieste obrovský kráter. 

Zosuvsi vyžiadal 7 obetí, medzi nimi aj dvojročné dieťa, a štyria sú stále nezvestný. Desať ľudí sa zranilo a približne 1000 ľudí museli  z oblasti evakuovať.

Čo zapríčinilo masívny zosuv pôdy je už známe. Geológovia už niekoľko rokov poznajú problém nestability pôdy. V tejto oblasti prevažne tvorí podklad  „quick clays“, čiže tzv. rýchla hlina. 

Sú to ílovité horniny ľadovcového pôvodu, pričom soľ obsiahnutá v morskej vode hrala dôležitú úlohu v sedimentačnom procese. 

Zjednodušene povedané, vďaka soli držali jednotlivé minerálne častice pohromade a pôda tak bola stabilná. 

Sladká voda pri prenikaní do skaly, najmä počas dažďov alebo topení, vyplavuje častice soli, ktoré predtým tvorili hustotu sedimentov.

Dôsledkom je výrazné a náhle oslabenie horninovej štruktúry. Pôda sa rýchlo zavlažuje a pomerne ľahko môže dôjsť k zosuvu, tak ako sa to stalo práve v Asku, vysvetľujú geológovia. 

Ďalším významným faktorom je otepľovanie. Nórsky meteorologický ústav uviedol, že rok 2020 bol najteplejším rokom v histórii meraní v tejto krajine. Mimoriadne teplá zima spôsobila, že na juhu krajiny prevažne pršalo. V Osle, 20 km juhozápadne od Ask, bolo v roku 2020 zaznamenaných iba 11 dní snehu. 

Vyššie teploty a častejšie zrážky ako zvyčajne nepochybne prispievajú k urýchleniu procesu vymývania čiastočiek soli z hornín, a tým zvyšujú riziko zosuvov pôdy.

Podobné zosuvy pôdy hrozia aj obyvateľom Fínska, Ruska, Kanady a Aljašky.