Topenie Grónska nabralo na rýchlosti

16.09.2022 o 18:01 - Zuzana Macháčová

V Grónsku zaznamenali nezvyčajne rýchle topenie ľadovej pokrývky. Tento jav vedcov prekvapil, najmä tým, že sa vyskytol na samom konci obdobia topenia. Vedci sa obávajú, že táto anomália sa môže vyskytovať čoraz častejšie a vážne urýchliť tempo zvyšovania hladiny oceánov.

Topenie Grónska nabralo na rýchlosti
Tepelná anomália v Grónsku začiatkom septembra, zdroj: NASA Earth Observatory

Topenie ľadovcov je jedným z najznepokojujúcejších dôsledkov otepľovania klímy. Najväčší podiel na tom má Grónsko, z ktorého sa do oceánu každoročne dostane 250 miliárd ton ľadu. 

Rozpadávajúce sa ľadovce každým rokom zvyšujú hladiny morí na našej planéte. Tie by mohli za pár rokov stúpnuť aj o niekoľko metrov.

Topenie nabralo na rýchlosti

Obdobie topenia v Grónsku trvá zvyčajne od mája do začiatku septembra. V roku 2022 sa začal proces topenia veľmi pomaly a v polovici júla sa výrazne zrýchlil. Vedci však neočakávali, že k jednému z najväčších topení dôjde tak neskoro v roku.

Podľa satelitných meraní sa v júli tohto roku začalo topiť až 97 % povrchu ľadového príkrovu. V tomto čase sa z ľadovca v Grónsku odlomil masívny kus. 

Za normálnych okolností by sa počas leta mala roztopiť asi polovica povrchu ľadového príkrovu Grónska. Táto voda sa potom ďalej delí. Väčšina z nej opäť zamrzne vo vyšších nadmorských výškach a časť z nej v pobrežných oblastiach odtečie do oceánu. Tento rok sa ale ľadovce pohli a roztopili sa závratnou rýchlosťou.

Podľa klimatológa Xaviera Fettweisa z belgickej Univerzity v Liége sa tento jav pravdepodobne zaradí medzi 10 najväčších topení v Grónsku. NASA potvrdila, že sme mali najväčšie septembrové topenie v histórii pozorovaní, t. j. od roku 1979.

Efekt snehovej gule

Vedci sa obávajú, že takéto silné septembrové topenie by mohlo vážne narušiť hospodárenie s vodou. Keď sa ľad na povrchu topí, časť tekutej vody sa vracia späť do pórovitého snehu, kde opäť zamrzne. Počas veľkého topenia sa sneh naplní vodou, čo spôsobí odtok prebytočnej vody do oceánu.

Fettweis poukazuje aj na dlhodobé dôsledky tohto javu. S príchodom zimy tekutá voda na povrchu ľadovej pokrývky rýchlo zamrzne a vytvorí tvrdé, nepriepustné šošovky. Tie môžu počas budúcoročného topenia zabrániť prenikaniu topiacej sa vody do snehových pórov a prinútiť ju odtekať do oceánu. 

Ak by pokračoval tento trend a grónske ľadovce by sa topili tempom ako v priebehu tohto leta, stúpla by hladina svetových oceánov na konci storočia o jeden až jeden a pol metra. Vedci pred rokmi s takýmto číslom nepočítali.