Nie je to žiadna novinka, že roztápanie ľadovcov sa kvôli klimatickým zmenám urýchľuje. Podľa novej vedeckej štúdie ho v súčasnosti ročne ubudne o 57 % viac než v polovici 90. rokov. Tak veľké zrýchľovanie roztápanie prekvapuje aj samotných odborníkov.
Glaciológ Thomas Slater z univerzity v Leedsi, ktorý sa na štúdii podieľal, povedal, že zmena je zrejmá ľuďom v tých oblastiach, kde pitná voda pochádza z horských ľadovcov, alebo tam, kde zimná ľadová vrstva na mori chráni pobrežné obydlia pred búrkami.
Ako dodal, teraz sa o rýchle roztápanie ľadu začínajú zaujímať aj obyvatelia oblastí vzdialených od polárnych krajov. „Ľudia si uvedomujú, že aj keď je ľad od nich ďaleko, jeho roztápanie pocítia aj oni,“ povedal Slater pre médiá.
Hladina oceánov sa za tri desaťročia, vplyvom roztápania pozemského ľadu v Antarktíde, Grónsku a z horských ľadovcov, zdvihla v priemere o 3,5 centimetrov. Z celkového objemu ročnej straty pochádza 22 % z horských ľadovcov, na ktoré pripadá len jedno percento z objavu ľadovej vrstvy na zemskom povrchu.
Úbytok ľadu je zreteľný aj v Arktíde, kde sa v lete nezvyčajne roztápa ľad v mori. Pri minuloročných satelitných pozorovaniach vedci v arktickej oblasti zaznamenali druhú najmenšiu ľadovú plochu za uplynulých 40 rokov.
Odhalená morská hladina je tmavá, takže pohltí viac slnečných lúčov miesto toho, aby ich ľad odrážal späť. To je ďalší zdroj regionálneho oteplenia.
Na celom svete sa v porovnaní s pred-industriálnym obdobím priemerná teplota zvýšila v priemere o 1,1 °C. V Arktíde je však toto otepľovanie v porovnaní s priemerom dvojnásobné.
Zmeny sú preto viditeľné na prvý pohľad. Na základe satelitného pozorovania miestneho merania a modelov britskí vedci vypočítali, že v 90. rokoch na svete ročne v priemere ubudlo 0,8 biliónov ton ľadu. V minulých rokoch sa však toto číslo vyšplhalo na 1,2 biliónov ton.