Výdatné zrážky, ktoré spadli na severe by v minulosti mali katastrofic

Článok
Slovensko zažilo dva dni intenzívnych zrážok, ktoré zasiahli najmä sever. Povodne nespôsobili významnejšie škody. V minulosti to však bývalo horšie.

Sever a severozápad Slovenska zasiahli vo štvrtok a v piatok intenzívne zrážky. Mohol za to studený front, ktorý sa na našom území vlnil a na ňom sa vytvárali nové zrážkové polia, ktoré prinášali predovšetkým na severozápadné a severné Slovensko intenzívne zrážky. V niektorých oblastiach spadlo za 48 hodín viac než 100 litrov zrážok na jeden meter štvorcový pôdy

K rozvodneniu tokov však prispelo aj to, že v oblasti hôr stále ležalo po výdatnom snežení v druhej aprílovej dekáde množstvo snehu a to predovšetkým vo vyšších polohách, najmä v Tatrách. Povodia však už boli nasýtené z predchádzajúceho topenia snehu, a tak intenzívne zrážky z uplynulých dní sa okamžite premietli na situácii v povodiach riek. Takmer všetky zrážky a topiaci sa sneh pritom končia v jednej rieke a tou je Váh.

Váh odvádza vodu zo Západných Tatier, z južných strán Vysokých Tatier, zo severných strán Nízkych Tatier, z celého Žilinského kraja a z takmer celého Trenčianskeho kraja. Váh však odvádza vodu aj z Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja.

Zrážky, ktoré padajú v modro vyznačených oblastiach končia v povodí Váhu, zdroj: wikipedia

 

Rozsiahlym povodniam zabránil systém Vážskych kaskád

V prípade, ak by nedošlo k výstavbe systému Vážskych kaskád v 20. storočí, tak výdatné zrážky z uplynulých dní by nemali také malé škody a ,,len,, tri obete na životoch. Práve rozsiahle povodne v minulosti viedli k výstavbe rozsiahleho diela na povodí Váhu.

Vážska kaskáda je systém 23 vodných priehrad, pričom 22 sa nachádza na Váhu a jedna na Čiernom Váhu. Vážska kaskáda bola vybudovaná pre tri hlavné dôvody. Mala predovšetkým zamedziť rozsiahlym povodniam, mala dopomôcť k zabezpečeniu úžitkovej vody pre priemysel a mal sa využiť energetický potenciál Váhu. 

S výstavbou Vážskej kaskády vodných elektrární sa začalo okolo roku 1930. Ako prvá bola sprevádzkovaná v roku 1936 elektráreň Ladce, nasledovali elektrárne v Ilave (1946) a Dubnici (1949).

Rozsiahla výstavba Vážskej kaskády sa začala až po druhej svetovej vojne. Začali sa stavať celé skupiny vodných elektrární. Po elektrárni na Oravskej priehrade (1953) sa do prevádzky spustili elektrárne v Kostolnej, Novom Meste a Hornej Strede (1953 – 1955). Nasledovala elektráreň v Trenčíne (1956), na priehrade Nosice (1957), Krpeľany, Sučany (1957 – 1958),  v Lipovci (1960) a aktuálne je posledným stupňom najnovšie Vodné dielo Žilina, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 1998 a jeho hlavnou úlohou je zabezpečenie technologickej vody v rámci Žiliny.

Elektrárne Vážskej kaskády

 

Považie zažívalo mohutné povodne

V minulosti bolo Považie bez systému Vážskej kaskády ohrozované vodou. Bez systému kaskád by dvojdňové dažde z uplynulých dní spôsobili rozsiahle škody. Aj po spustení prvých priehrad nebola situácia na Váhu stále pokojná. Za všetko hovorí rok 1958.

V sobotu 28. júna 1958 sa na Slovensku rozpršalo. Hlboká tlaková níž zasiahla celú republiku. Pršalo aj nasledujúci deň. Zrážky zosilneli, čo spôsobilo povodňovú vlnu v povodí Váhu.

Následkom daždivých dní, ktoré vyvrcholili zo soboty na nedeľu 28. - 29. júna prietržou mračien, prudko stúpli hladiny Váhu, Oravy a Kysuce. V nedeľu večer rieka Kysuca zaplavila už mnoho dedinských usadlostí. Pri Žiline - Chlmci po pretrhnutí hrádze zaplavila Kysuca nielen rodinné domčeky, ale aj zámok Budatín.

Dobrovoľní brigádnici a príslušníci ozbrojených zložiek pomáhali pri zachraňovaní národného a súkromného majetku. V nočnú dobu prichádzali hlásenia z miest, ktoré zaplavil dravý Váh. Medzi najviac postihnutými okresnými mestami bol Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Vrútky a ďalšie smerom k Žiline.

Takto vyzerala situácia v Žiline a v jej okolí, Foto: archív TASR

 

V roku 1958 sa na hornom Váhu vyskytla povodeň s charakterom 100-ročnej vody. Pri kulminačnom prietoku 600 m3/s v Liptovskom Mikuláši bolo v okolí mesta zaplavených 21 obcí, ochranné hrádze v okolí mesta boli preliate vodou do výšky 70 cm.

Napriek tomu, že Oravská priehrada zabránila stretu povodňových vĺn Váhu, Oravy a Kysuce, nebolo možné zabrániť prekročeniu maximálnej hladiny v nádrži Krpeľany o 51 cm. V Žiline Váh kulminoval 30. júna pri prietoku 2330 m3/s, pričom Kysuca v Kysuckom Novom Meste dosiahla v tomto období 850 m3/s. Kulmináciu na strednom a dolnom Váhu pozitívne ovplyvnila Nosická priehrada pri Púchove, ktorá dokázala kulminačný prietok znížiť na 2000 m3/s.

Takto vyzerala Krpelianska priehrada počas záplav, foto: archív TASR

 

Na Liptove povodeň zaplavila časti miest Liptovský Mikuláš a Ružomberok, odplavila 22 väčšinou drevených cestných mostov.

V povodí Kysuce povodeň zaplavila osadu Skorka, obce Svrčinovec, Stará Bystrica, Krásno nad Kysucou a časť Kysuckého Nového Mesta. Voda zaplavila viaceré úseky ciest, vrátane štátnych ciest v úsekoch Liptovský Mikuláš – Ružomberok a Turany – Sučany a tiež  železničnú trať medzi Vrútkami a tunelom pri Strečne.

Povodne v roku 1958 poškodili aj mnohé rozostavané stavby Vážskej kaskády. Jednou z z najviac poškodených bola Vodná nádrž Hričov, ktorá dnes ochraňuje pred povodňami bytčiansky a považsko-bystrický okres. 

Takto vyzeralo Vodné dielo Hričov počas záplav v roku 1958, foto: archív TASR

A takto vyzeralo Vodné dielo Hričov počas včerajšieho dňa, foto: iMeteo.sk

 

Váh dnes spôsobuje menšie škody

Niektoré vodné diela rozdeľujú vody Váhu do starého, pôvodného koryta a do nového umelého kanálu. Podstatná časť vody Váhu tak dnes preteká regulovanými umelými kanálmi, ktoré spájajú jednotlivé vodné diela Vážskej kaskády. Sú to Krpeliansky vodný kanál, Hričovský derivačný kanál, Nosický kanál, Kočkovský kanál, Biskupický kanál a Drahovský kanál. Posledný z vážskych derivačných kanálov končí pred Hlohovcom, odkiaľ pokračuje rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi lužného lesa. Priberá pravostranný prítok Horný Dudváh, preteká Sereďou a napája vodné dielo Kráľová.

Do pôvodného koryta vodohospodári vypúšťajú len potrebné množstvo vody.  Aj to však vie skomplikovať život v blízkom okolí.

Takto vyzeralo včera staré koryto Váhu pri Bytči, foto: iMeteo.sk

Vďaka vybudovaniu systému Vážskej kaskády môžu obyvatelia Žilinského, Trenčianskeho, Trnavského a Nitrianskeho kraja pokojnejšie spávať. Vodné diela totiž okrem výroby elektrickej energie výrazne regulujú tok Váhu. 

img