Z Antarktídy uniká rádioaktívny prvok z 50-tych rokov

18.10.2019 o 10:26 - Ľ.F.
Článok

Z Antarktídy uniká do ovzdušia rádioaktívny prvok známy ako Chlorine-36. Ten sa usadil v snehovej pokrývke počas celosvetových testov jadrových zbraní v druhej polovice 20. storočia. 

Z Antarktídy uniká rádioaktívny prvok z 50-tych rokov

Izotop chlóru-36 je najstabilnejším rádioaktívnym izotopom, ktorý sa vyskytuje prirodzene, reakciou argónu v atmosfére na kozmické žiarenie. Vytvoriť sa môže ale aj pri výbuchu jadrových zbraní nad oceánom, kedy neutróny reagujú s chlórom obsiahnutým v morskej vode.

Chlór-36 sa pri výbuchoch jadrových zbraní v druhej polovici 20. storočia dostal do stratosféry. V stratosfére obehol celú planétu a nakoniec sa začal usadzovať v globálnej snehovej pokrývke. 

Kvôli jadrovým testom v druhej polovici 20. storočia sa nachádza v ľadovcoch po celom svete omnoho viac chlóru-36, ako keby testy vôbec neprebehli. 

Jeho stopy našli v ľadovcoch v Arktíde, na Anatarktíde ale napríklad aj v ľadovcoch pohoria Wind River v americkom štáte Wyoming. 

Výskum chlóru-36 na Antarktíde

Vedci chceli zistiť, ako sa chlór-36 správa v oblastiach s vysokým ročným úhrnom zrážok a v oblastiach s nízkym úhrnom. Keďže sa chlór-36 usádza najmä v snehu a ľadovcoch, vedci porovnali vzorky z antarktických staníc Vostok (s nízkym ročným úhrnom zrážok) a Talos Dome (s vysokým ročným úhrnom zrážok).

Zistili, že oblasti s častými zrážkami mali nižšie koncentrácie chlóru-36 ako stanice s nízkym ročným úhrnom. Toto zistenie viedlo k dedukcii, že snehová pokrývka na stanici Vostok na Antarktíde stále vyžaruje rádioaktívny chlór-36, ktorý vznikol kvôli jadrovým testom v druhej polovici 20. storočia. Chlór-36 má iné vlastnosti ako sa predpokladalo a v oblastiach s nízkym úhrnom zrážok sa dostáva na povrch, kde sa koncentruje. 

Chlór-36 nie je nebezpečný pre životné prostredie, no vedcov prekvapil jeho výskyt. Predpokladalo sa totiž, že jeho koncentrácia bude, podobne ako u iných rádioaktívnych izotopov z jadrových testov, zanedbateľná. Vedci budú aj naďalej pozorne skúmať tento prvok.

Celú štúdiu nájdete tu: