Koniec zimy na severnej pologuli ukázal aj ďalší pokles ľadovej pokrývky. Tento rok bola siedma najmenšia v histórii sledovania.
Počas zimy síce ľad na Arktíde prirodzene pribúdal, ani tento rok nedosiahla severná ľadovcová čiapka svoje niekdajšie maximum. Tento rok bol povrch pokrytý ľadom siedmy najmenší v histórii sledovania, teda od roku 1979.
Arktída patrí medzi klimatickými zmenami najťažšie skúšané regióny. Ľadová vrstva oveľa rýchlejšie, až 3x rýchlejšie, reaguje na zmenu teplôt a podnebia. Na konci posledného leta bolo ľadom pokrytých len 3,74 milióna kilometrov štvorcových plochy Severného ľadového oceánu.
Na konci tohtoročnej zimy, 21. marca, dosiahol ľad siedme miesto v rebríčku najmenšej ľadovec plochy. Ubudla z neho plocha veľká ako dvakrát plocha Nemecka a Beneluxu dohromady.
Ľad pokrýval len 14,77 milióna kilometrov štvorcových a oproti priemeru z rokov 1981 až 2010 je to pokles o 880 000 km.
Ľadový plocha odráža 2x viac slnečných lúčov ako čistá morská voda. Preto je vývoj straty ľadovcov už nezvratný. Keďže nám ubúda ľad, odráža sa menej slnečných lúčov do atmosféry, viac ich ostáva na povrchu, otepľuje sa a kvôli otepľovaniu sa znova roztápajú ľadovce.