Kalamita v Tatrách sa môže zopakovať. Orkán Herwart prinesie nárazy ce

Ako ste sa už určite dočítali, nielen naše územie, ale aj viacero krajín strednej Európy čaká zajtra mimoriadne až extrémne silný nárazový vietor. Situácia je naozaj nebezpečná a alarmujúca, najmä pre tatranské lesy. Situácia bude veľmi podobná tej z 19. novembra 2004, kedy postihla Tatry najväčšia veterná kalamita v histórii. Zničených bolo vtedy až 2,5 milióna kubíkov dreva. 

Čo sa stalo v roku 2004 ?

19. novembra 2004 zasiahol tatranskú oblasť mimoriadne silný vietor, nazývaný aj tatranská bóra. Ide o padavý alebo prepadavý vietor, ktorý tamojší lesníci poznajú už vyše 80 rokov. Ide o ničivý vietor mimoriadne veľkej rýchlosti. Vzniká vtedy, keď na záveternej strane pohoria vznikne silné aerodynamické odsávanie (prechádza ňou tlaková níž) a keď vplyvom terénu je tu doplňovanie vzduchu z náveternej strany sťažené. Za takýchto podmienok klesne barometrický tlak na záveternej strane natoľko, že vzdušný prúd klesne vlastnou váhou tesnejšie k povrchu záveternej strany. Pretlak vzduchu na náveternej strane sa napokon presadí. Jeho zásluhou prekročí prúdenie hrebeň pohoria. Na druhej strane ďaleko prekročí obvyklé rýchlosti a živelne pustoší krajinu.

Jeho silu zosilňuje jednak tzv. efekt orografického zosilnenia a jednak efekt stlačenia prúdnic. Tým vysvetľujeme napríklad aj skutočnosť, že rýchlosť vetra 19. novembra 2004 po prekročení hrebeňa Tatier narastala (zo 170 km/h na Lomnickom štíte, cez 200 km/h na Skalnatom plese až na 230 km/h pri hornej hranici lesa v nadmorskej výške okolo 1480 m n.m.).

Zo synoptických pozorovaní je známe, že pôvodne juhozápadný vietor sa 19. novembra 2004 v priebehu dvoch hodín zmenil na severozápadný. Ničivú silu prvotného juhozápadného až západného prúdenia znásobil dýzový efekt vyvolaný zúžením a zdvihnutím rozmedzia Liptovskej a Popradskej kotliny v oblasti Štrbského prahu. Následne sa ťažký studený vzduch nazhromaždený na severnej strane Tatier prevalil ako mohutný vodopád na južné stráne Tatier – najprv cez nižšie Červené vrchy dolu Tichou dolinou smerom na Podbanské, potom cez vyššie hrebene Vysokých Tatier medzi Vyšnými Hágami a Tatranskou kotlinou. Ničivý účinok vetra sa prejavil hlavne v podhorí.

(zdroj: Ing. Milan Koreň, Štátne lesy TANAPu)

Situácia bude v nedeľu takmer zhodná

Ako môžeme pozorovať na vyššie priložených analýzach, synoptická situácia bude počas nedele  takmer zhodná s 19. novembrom 2004.

Nad oblasťou Pobaltia a Bieloruska sa bude nachádzať hlboká tlaková níž v ktorej strede bude tlak dosahovať hodnoty okolo 972 hPa. Zároveň sa nad oblasťou Britských ostrovov bude rozprestierať tlaková výš, v ktorej strede bude tlak dosahovať hodnoty okolo 1030 hPa. Medzi týmito dvoma tlakovými útvarmi vznikne obrovský tlakový gradient a zároveň začne do strednej Európy prúdiť studený, arktický vzduch.

Do oblasti severne od Vysokých Tatier sa postupne dostane studený vzduch, ktorý sa tam bude hromadiť. Ťažký studený vzduch sa neskôr ako vodopád prevalí cez hrebene Tatier na záveternú stranu a v silnom severnom prúdení vznikne tatranská bóra. Numerické modely taktiež počítajú s týmto scenárom.

Vietor bude naberať na sile počas celého dňa a svoj vrchol dosiahne v podvečerných hodinách. Model ALADIN očakáva mimoriadne silný až extrémny vietor. Na Lomnickom štíte očakáva vietor s priemernou rýchlosťou okolo 25 m/s (90 km/h) , pričom nárazy budú dosahovať až okolo 60 m/s (216 km/h), na Skalnatom plese okolo 27 m/s (cca 100 km/h) v nárazoch 65 m/s (230 km/h), v Tatranskej Lomnici 20 m/s (72 km/h) v nárazoch do 40 m/s (144 km/h). 

Tieto hodnoty naozaj nie sú vymyslené a ako sme už vyššie uviedli, sú reálne a v minulosti sa už vyskytli. V januári 1949 napríklad na Skalnatom plese zaznamenali vietor s rýchlosťou 248 km/hod a v novembri 1965 dokonca až 283 km/hod. Očakávané rýchlosti vetra takmer s určitosťou napáchajú v oblasti Vysokých Tatier veľké škody na porastoch.

Ďalšie informácie o blížiacom sa vetre si prečítajte TU.