Koronavírus je aktuálne veľmi vážny problém po celom svete. Jeho správanie študujú stovky vedcov, ktorí sa snažia zistiť ako dlho a v akých podmienkach dokáže vírus prežiť. Už dnes však vieme niekoľko faktov.
Koronavíris, ktorý aktuálne sužuje našu planétu a má označenie SARS CoV-2 je veľmi horúcou témou a stovky vedcov pracujú nielen na výskume vakcíny, ale aj na sledovaní správania sa tohto vírusu, jeho mutáciam a hľadajú odpovede na základné otázky: Ako dlho vírus dokáže prežiť ? Či ho ovplyvňuje počasie ? Či ho ovplyvňuje znečistený vzduch ?
Najzaujímavejším faktorom je prepojenie vírusu na znečistené prostredie. Vírus sa síce šíri po celom svete, ale najzaujímavejšie je na ňom to, že sa začal výrazne šíriť predovšetkým v oblastiach, ktoré sú dlhodobo veľmi znečistené a patria k najznečistenejším na našej planéte.
Ide napríklad o čínsku provinciu Wuhan, či sever Talianska. Vedcom sa tak hneď naskytla otázka, či práve neexistuje súvislosť so znečisteným ovzduším, ktoré ovplyvňuje dlhodobo ľudské zdravie, napríklad v podobe zníženej kapacity pľúc a šírením nového koronavírusu.
Je klinicky preukázané to, že znečistený vzduch má vplyv na dýchacie cesty. Ak by sa aj nepreukázala súvislosť, že vírus sa lepšie šíri v znečistenom prostredí, tak je jednoznačné a preukázané, že ľudia, ktorí žijú v znečistených oblastiach sú potom náchylnejší na respiračné problémy a prípadné vírusové ochorenie má rýchlejší a ťažší priebeh, čo ukazuje aktuálna situácia na severe Talianska, či v čínskych provinciách.
V médiach sa v posledných hodinách skloňuje to, že kolaps zdravotníctva, ktorý teraz panuje v niektorých talianskych provinciách zasiahne aj naše územie a sme len 10-14 dní od stavu, aký je v Taliansku. No toto je zatiaľ len zbytočná panika. Už teraz sa situácia v Taliansku pri započítaní oneskorenia zreteľne odlišuje napríklad od Nemecka. Tam majú 2750 nakazených a 6 mŕtvych, zatiaľ čo v Taliansku mali pri tomto počte chorých a mŕtvych podstatne viac.
Znečistený vzduch však môže predsalen dopomáhať k lepšiemu šíreniu vírusu. V ňom sa totiž nachádzajú prachové mikročastice PM10 a predovšetkým ešte jemnejšie PM2.5 na ktoré sa vírus lepšie prichytí a tým sa môže šíriť na väčšiu vzdialenosť.
V roku 2010 sa totiž preukázalo, že počas prachových búrok v Ázii bol pozorovaný väčší počet výskytu chrípky.
Stále častejšie sa špekuluje aj o tom, či teplejšie počasie zabráni šíreniu koronavírusu ako je tomu v prípade chrípky, ktorá je sezónnou záležitosťou. Je fakt, že súčasné podmienky na severnej pologuli sú ideálne pre šírenie rôznych vírusových ochorení. Aktuálne teploty navodzujú podmienky ako v chladničke, čo je ideálne aj pre šírenie vírusov.
Niekoľko štúdii preukázalo, že s rastúcou teplotou klesá schopnosť šírenia vírusu, častejšie zrážky zvyšujú počet nakazených a že rastúca vlhkosť spomaľuje šírenie vírusov.
Nový koronavírus SARS CoV-2 je však ešte stále poriadne neprebádaný a nemožno ho teda ihneď zovšeobecňovať s doterajšími štúdiami. Niektoré súvislosti a vzťahy k prostrediu však dávajú nádej, že čoskoro budeme o víruse vedieť podstatne viac.