Počas pandémie koronavírusu klesli po celom svete emisie skleníkových plynov. Koncentrácia oxidu dusičitého klesla vo viacerých miestach až o polovicu, dokazujú údaje od NASA.
Pokles koncentrácie skleníkových plynov sa po vypuknutí pandémie očakával. Nikto si však netrúfal povedať, o aký rozdiel pôjde.
Vedci z NASA využili superpočítače, pomocou ktorých vytvorili model na simuláciu koncentrácie skleníkových plynov po celom svete. S využitím dát z posledných desiatok rokov vypočítali, aké koncentrácie plynov by na Zemi boli, keby žiadna pandémia nenastala.
Celkovo preskúmali 5756 staníc zo 46 krajín. Hodinové údaje z týchto staníc poskytli nevyhnutné dáta, potrebné pre výpočet modelu.
Koncentrácia oxidu dusičitého klesla až v 50-tich zo 61 miest o 20-50%. Tieto zistenia sú dôležité pre odhadovanie budúcnosti. Ukazujú nám totiž, že ľudia stále vytvárajú majoritu skleníkových plynov, ktoré musia byť v najbližších rokoch nevyhnutne redukované.
Pokles oxidu dusičitého zaznamenala NASA aj na Slovensku. V Bratislave klesla koncentrácia NO2 vo februári, marci, apríli, máji a júni o 9.6%, 14.8%, 16.1%, 9.7% a 10.3%. Na rozmedzí apríla a mája bol pokles dokonca až pod 25%.
V ďalšej štúdii od NASA porovnali zmenu v HDP počas pandémie so zmenou koncentrácii oxidu dusičitého v atmosfére. Vyšla im veľmi vysoká lineárna závislosť, čo znamená, že pokles HDP vysoko súvisí s poklesom koncentrácie oxidu dusičitého v atmosfére. V prepočte pripadá na 10% úbytku koncentrácie oxidu dusičitého pokles HDP o 5,3%.
Toto zistenie je mimoriadne dôležité. Ľudská aktivita je podľa zistení vysoko závislá na koncentráciach skleníkových plynov. Pokiaľ toto puto v ďalších rokoch nezlomíme, môže to mať katastrofálne následky.