Ešte v roku 2017 sa od obrovského pevninského ľadovca Larsen-C na Antarktíde odtrhol kus, ktorý dostal meno A-68. Obrovská ľadová kryha, ktorá tvorila asi 12% rozlohy pôvodného pevninského ľadovca sa následne vydala na púť po Južnom oceáne.
Rozloha ľadovej kryhy dosahovala po odtrhnutí až 5800 kilometrov štvorcových, čo je niečo medzi rozlohou Trenčianskeho a Žilinského kraja. Po dobu dvoch rokov sa táto bilión ton vážiaca kryha presúvala Južným oceánom.
Vo vodách blízko Antarktídy sa od nej po dvoch rokoch odtrhla časť A-68B. Následne sa kryha dostala do vôd Južného oceánu za oblasť Antarktídy a v apríli tohto roku sa od nej odtrhla kryha A68-C.
Počas uplynulých siedmich týždňov sa kryha začala približovať k ostrovu Južná Georgia. Mnohí odborníci sa obávali, že táto enormná kryha sa môže dostať až na pobrežie ostrovu, čím by výrazne ohrozila biodiverzitu v oblasti.
13. decembra sa kryha dostala do plytčín blízko ostrovu, kedy sa z nej odlomila ďalšia časť dlhá 18 kilometrov, A-68D. Hlavné telo kryhy sa následne začalo stáčať smerom na juh, 22. decembra sa z nej odtrhli ďalšie dva kusy, A-68E a A-68F.
Animácia ľadovej kryhy A-68 v období od 25. novembra do 25. decembra 2020, data: Copernicus
Podľa vedcov z NASA spôsobili otočenie hlavnej kryhy morské prúdy. Tie sa stáčajú južne od ostrova v smere hodinových ručičiek.
Napriek tomu, že hlavná kryha ostrov nezasiahne, ostatné kusy, ktoré sa odtrhli, predstavujú veľké nebezpečenstvo. Kryhy sú miestami hrubé až 200 metrov a ich spodné časti sa dotýkajú dna mora v blízkosti ostrovu. Spodky krýh ničia domovy hviezdíc, morských červov a morských ježkov. Okolité morské prúdy tak môžu spôsobiť veľké škody.
Komunity týchto živočíchov uskladňujú vo svojich telesných schránkach a v okolitých sedimentoch aj veľké množstvo uhlíku, ktorý sa dostane do oceánu a následne aj do atmosféry. To môže mať za následok negatívny vplyv na globálne otepľovanie.