Viac ako polovica uhoľných elektrární stráca

Tepelné elektrárne na spaľovanie uhlia sa pomaly ale určite dostávajú v Európe do úzadia. Viac ako polovica z nich je podľa najnovšej štúdie finančne stratových. Dôvodom sú stúpajúce ceny uhlia v kombinácii s výrazne klesajúcou cenou obnoviteľných zdrojov energie a vstup prísnejších pravidiel proti znečisťovaniu ovzdušia do platnosti.

Pokiaľ sa pozrieme na všetkých 619 uhoľných elektrárni, v rámci Európy ich je 54% stratových, čo znamená že už nezískavajú peniaze ale naopak, strácajú ich. Pokiaľ sa budeme držať aktuálnych plánov Parížskej klimatickej dohody, do roku 2030 by stratila Európa približne 22 miliónov €. 

Ceny obnoviteľnej energie naďalej klesajú a zákony proti znečisťovaniu ovzdušia sú čoraz prísnejšie. Pokiaľ sa neuskutoční žiadna zmena v ekonomike tepelných elektrární tak do roku 2030 by malo byť stratových až 97% z nich. 

Ako môžeme pozorovať na grafe tak platí pravidlo, čím väčšia tepelná elektráreň (čím viac energie vyrobí), tým je elektráreň stratovejšia. 

Prečo však majitelia tepelných elektrární neuvažujú o demolícii alebo transformácii na obnoviteľné zdroje ? Dôvod je jednoduchý. Majitelia čakajú, kým to urobí najskôr ich konkurencia, čím by získali väčší podiel na trhu a dostali by sa tak do zisku. Niektoré tepelné elektrárne sa takisto spoliehajú na to, že ak budú posledné funkčné tepelné elektrárne, budú dostávať dotácie od štátu z dôvodu dopytu energie. 

Problémy s obchodovaním s uhlím nie sú len v Európe. Komplikácie už začínajú narastať aj v Ázijských štátoch, kde využívanie uhlia klesá dramaticky. Zatiaľ čo USA sa snaží silou mocou dostať obchodovanie s uhlím späť do popredia, celosvetovo tento biznis definitívne upadá.