Alarmujúce zistenie. V dôsledku ľudskej činnosti týmto druhom hrozí vyhynutie
Svetová divoká zver je v čoraz horšom stave.
Svetová divoká zver je v čoraz horšom stave. Takmer polovici migrujúcich druhov hrozí vyhynutie. Ktorý druh čelí najväčšiemu nebezpečenstvu?
Každý rok sa miliardy zvierat potulujú po súši, oceánoch a oblohe, prekračujú národné a kontinentálne hranice a niektoré cestujú tisíce kilometrov, aby našli potravu a rozmnožili sa.
Sťahovavé druhy zohrávajú zásadnú úlohu pri udržiavaní svetových ekosystémov a poskytujú dôležité výhody. Podieľajú sa na opeľovaní rastlín, transportujú kľúčové živiny, živia sa škodcami a pomáhajú ukladať oxid uhličitý.
Najviac sú ohrozené ryby
Podľa správy, hoci sa situácia niektorých druhov uvedených v Dohovore o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (CMS) zlepšuje, takmer polovica z nich vykazuje pokles populácie.
Viac ako jednému z piatich druhov na zozname CMS hrozí vyhynutie. Najväčšiemu nebezpečenstvu čelia ryby, a to až 97 %. Na zozname sú žraloci, raje a jesetery, ktorých populácie klesli o 90 % od 70. rokov 20. storočia.
Druhy uvedené v dohovore sú druhy, ktorým hrozí úplné vyhynutie alebo jeho veľkej časti, alebo si vyžadujú koordinované medzinárodné opatrenia na zlepšenie stavu ich ochrany.
Zahrnutie druhov do CMS znamená, že sú pod medzinárodnou ochranou. Správa sa zameriava na 1 189 živočíšnych druhov, ktoré sú uznané a uvedené zmluvnými stranami dohovoru, hoci zahŕňa aj analýzu týkajúcu sa viac ako 3 000 ďalších sťahovavých druhov, na ktoré sa nevzťahuje CMS.
Celosvetovo sa zvyšuje aj riziko vyhynutia sťahovavých druhov, ktoré nie sú uvedené v dohovore. V súčasnosti nie je na zozname celkovo 399 ohrozených alebo takmer vyhynutých sťahovavých druhov.
Najväčšie hrozby
Dve najväčšie hrozby pre všetky migrujúce druhy sú nadmerné využívanie a strata biotopov v dôsledku ľudskej činnosti. Tri zo štyroch druhov na zozname CMS sú ovplyvnené stratou, degradáciou a fragmentáciou biotopov a sedem z desiatich druhov na zozname je ovplyvnených nadmerným využívaním. Buď ide o úmyselný výlov alebo náhodné výlovy, napríklad počas rybolovu.
Viac ako polovica, teda 51 %, kľúčových oblastí biodiverzity uznaných za dôležité pre sťahovavé živočíchy uvedené v dohovore nemá štatút chránených druhov. Klimatické zmeny, znečistenie a invázne druhy majú tiež veľký vplyv na migrujúce druhy.
„Dnešná správa predstavuje dôkaz, že neudržateľná ľudská činnosť ohrozuje budúcnosť sťahovavých druhov. Tie nielenže fungujú ako indikátory zmeny životného prostredia, ale zohrávajú integrálnu úlohu pri udržiavaní funkcie a odolnosti komplexných ekosystémov našej planéty,“ povedala Inger Andersen, výkonná riaditeľka Národného programu Spojených štátov pre ochranu životného prostredia.
„Globálna komunita má príležitosť pretaviť najnovšie vedecké poznatky o tlakoch, ktorým čelia sťahovavé druhy, do konkrétnych opatrení na ochranu. Vzhľadom na neistú situáciu mnohých z týchto zvierat si nemôžeme dovoliť odklady a musíme spolupracovať, aby sa odporúčania stali skutočnosťou,“ dodala Andersen.
Správa, ktorú pripravili ochranári zo Svetového strediska pre monitorovanie divokej zveri OSN (UNEP-WCMC), čerpá z najspoľahlivejších súborov údajov o druhoch na svete a zahŕňa príspevky odborníkov z inštitúcií, ako je BirdLife International, Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) a Zoologická spoločnosť v Londýne (ZSL).
