Európa sa otepľuje najrýchlejšie. Ako sa voči horúčavám brániť?
Vedeli ste, že práve Európa je najrýchlejšie sa otepľujúca časť sveta?
Vedeli ste, že práve Európa je najrýchlejšie sa otepľujúca časť sveta? Rastúce teploty, neznesiteľné vlny horúčav, ale aj extrémne výkyvy počasia nás ohrozujú viac ako iné kontinenty.
Európa ako najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent je vystavená rastúcim teplotám a úmrtiam v dôsledku horúčav, za čo môžu aj mestá. Vyplýva to zo správy "Urban Insight" architektonickej spoločnosti Sweco, na ktorú v pondelok upozornil denník The Brussels Times.
Viac ako 70 % Európanov v súčasnosti žije v mestách. Očakáva sa, že do roku 2050 toto číslo stúpne na 84 %. Teploty na našom kontinente rastú dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer. V Bruseli sa situácia považuje za kritickú, upresnil denník.
Mestá majú vážne nedostatky
Spoločnosť Sweco preskúmala plány 24 európskych miest v oblasti regulácie tepla a zistila „významné nedostatky" v ich klimatických plánoch.
„Extrémne oteplenie predstavuje značné riziko pre verejné zdravie, energetickú infraštruktúru a ekonomickú produktivitu v mestských oblastiach," zdôrazňuje sa v správe, podľa ktorej počet úmrtí súvisiacich s horúčavami za posledných 20 rokov vzrástol asi o 30 %.
Takzvaný efekt mestského „tepelného ostrova“ prispieva k rýchlejšiemu celkovému nárastu teplôt v Európe. V Bruseli sú teploty až o 8 °C vyššie ako v okolitých vidieckych oblastiach. Očakáva sa, že počet dní so „stredným tepelným stresom" (od 26 °C do 32 °C) v meste medzi rokmi 2020 a 2100 vzrastie o 150 %, čiže každý rok pribudne deväť ďalších dní horúčav.
V severoeurópskych mestách ako Kodaň, Štokholm a Oslo sa podľa správy nárast vĺn horúčav medzi rokmi 2020 a 2100 odhaduje najmenej o 140 %.
Správa upozornila aj na výrazné predĺženie trvania vĺn horúčav, ktoré predstavujú ohrozenie verejného zdravia, infraštruktúry a zdrojov. Počet dní s horúčavou v Bruseli, ktorých bolo v roku 2020 osemnásť, by sa do roku 2100 viac ako zdvojnásobila to až na 40.
Pribúdajú úmrtia spojené s horúčavami
Horúčavy sú hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s klímou v európskom regióne. Teplotné extrémy zhoršujú chronické ochorenia, ako sú kardiovaskulárne, respiračné a cievne mozgové choroby, rovnako ako ochorenia spojené s cukrovkou. Negatívne ovplyvňujú aj duševné zdravie, a sú obzvlášť nebezpečné pre starších ľudí a tehotné ženy.
Nepriaznivým zdravotným účinkom tepla možno z veľkej časti predchádzať správnymi postupmi v oblasti verejného zdravia. Dobrá príprava na horúce podmienky môže zachrániť mnoho životov teraz aj v budúcnosti.
