Riek, ktoré len o vlások unikli poškodeniu ľudskou činnosťou je na svete už len veľmi málo. Podľa odhadov odborníkov tvoria asi len 14% celosvetového povodia.
Rieky tvoria podstatnú časť biodiverzity prostredia. Najčastejšie ich narúša znečistenie, nasadenie invazívnych druhov rýb či stavba priehrad.
Podľa najnovších zistení vedcov biodiverzita viac ako polovice riek na svete bola narušená veľmi ťažko. Veľké ryby, napríklad jeseter, boli nahradené invazívnymi druhmi ako sumce a ázijské kapre.
Ďalším ničiteľom riek je znečistesnie, stavba vodných priehrad, zavlažovanie fariem a klimatické zmeny, hlavne otepľovanie ovzdušia a tým pádom aj otepľovanie vôd.
Najviac postihnutými oblasťami sú Západná Európa a Severná Amerika. Ľudská populácia má na rieky najväčší vplyv a preto nie je prekvapivé, že práve tieto oblasti sú na tom najhoršie.
Biodiverzita riek sa oproti času pred priemyselnou revolúciou zmenila na nepoznanie. V Európe poklesla populácia migrujúcich rýb o 93%, globálne o 76%. Rôzne druhy rýb, napríklad spomínaný jeseter bežne dosahovali dĺžku aj dva metre. V riekach boli takisto početné, na tisíce rátajúce sa, húfy lososov.
Najmenej postihnutých regiónom sa zdá byť Južná Amerika. Avšak tam sa v riekach nenachádza dosť rôznych druhov rýb, aby sa mohla udržať biodiverzita krajiny.
Autori štúdie dokonca tvrdia, že ich závery môžu byť aj podhodnotené, pretože je možné, že za merané obdobie uhynulo oveľa viac jedincov.