Ľadovce neničí len globálne otepľovanie, ale aj ruská armáda

Prístav Severomorsk v Barentsovom mori je základňou Severnej flotily ruského námorníctva a od roku 2014, kedy Rusko prvýkrát napadlo východnú Ukrajinu, sa stal hlavným administratívnym uzlom pre všetky ruské vojenské aktivity v Arktíde. Za posledných šesť rokov Rusko vybudovalo pozdĺž svojej severnej hranice 475 vojenských bodov, desiatky nových pristávacích dráh a bunkrov.

No hoci je tento región už dlho jedným z najdôležitejších obchodných a vojenských centier Ruska, hlboké vody Barentsovho mora patria aj medzi najrozmanitejšie vody v arktickej oblasti, kde žijú delfíny, tulene a vzácne veľryby grónske. Na jeho južnej strane, na polostrove Kola, stále možno nájsť stáda divých sobov, jeho rieky patria medzi niekoľko zostávajúcich miest na trenie lososa atlantického a dediny si zachovávajú jedinečný a tradičný životný štýl.

Unikátny arktický ekosystém je v ohrození

Bezprecedentné vojenské ťaženie vyvoláva obavy odborníkov z ničivých dopadov na ekosystém. Už teraz patrí Arktída medzi najznečistenejšie miesta na Zemi. Prúdy, ktoré privádzajú teplú vodu z Atlantického oceánu do Barentsovho mora, z neho robia jedno z najväčších morských smetísk na svete, zatiaľ čo desaťročia sovietskych jadrových testov, skládkovania rádioaktívneho odpadu a priemyselného znečistenia spôsobili, že mnohé vodné toky sú vysoko toxické, čo prispieva k zvýšenej miere ochorenia medzi miestnym obyvateľstvom.

Predpokladá sa, že aj rastúca závislosť Ruska od Číny v najbližšom období zvýši pohyb lodnej dopravy na tejto trase. Odborníci sa obávajú, že sa zvýši znečistenie ropou z lodí a tankerov, ktoré nie sú vybavené do takéhoto prostredia. Severná námorná trasa Ruska, ktorá skracuje čas potrebný na prepravu tovaru medzi Európou a Áziou na polovicu, je nespoľahlivá. V roku 2021 tu uviazli desiatky lodí, pričom táto zamrznutá trasa je oveľa nebezpečnejšia než alternatívna trasa na západ.

Vyhliadky na zlepšenie sú minimálne

Oblasti, ktoré boli kedysi vyčlenené ako prírodné rezervácie, napríklad oblasť jazera Seidozero, sa tiež otvárajú pre priemysel. O akomkoľvek dodržiavaní medzinárodného práva a koordinácii s domorodými obyvateľmi pritom nemôže byť ani reči.

Vzťahy so západom boli kľúčom k prevencii zneužívania prírody v ruskej Arktíde, a to nielen v ťažobnom sektore. 

Získavať informácie o ničení životného prostredia je v súčasnosti pre zvyšok sveta ťažšie než kedykoľvek predtým. Environmentálne organizácie vrátane Greenpeace a WWF boli v Rusku postavené mimo zákon a spolupráca na monitorovaní arktickej klímy sa takmer úplne zastavila. „Je škoda, že sieť, ktorú sa nám podarilo vytvoriť, sa rozpadla,“ povedal pre The Guardian Lars-Otto Reiersen, ktorý desaťročia viedol projekty monitorovania klímy pre Arktickú radu. „Nemyslím si, že na to Rusi míňajú peniaze,“ dodal.