V Stredozemnom mori sa od januára do 2. marca vyskytlo vyše 90 zemetrasení, pričom niektoré z nich dosiahli magnitúdu rovnú alebo vyššiu než 5. Vedci udalosti pozorne monitorujú.
V piatok 30. januára 2023 o 20:55 h došlo k zemetraseniu s magnitúdou 5,6, ktoré bolo lokalizované v Stredozemnom mori, približne 90 km južne od ostrova Malta, približne 167 km od ostrovov Lampedusa a Linosa a približne 200 km od sicílskych pobreží Ragusa a Syrakúzy. Zemetrasenie bolo cítiť aj v južnej časti Sicílie.
„Táto udalosť sa vyskytla v oblasti, kde sa od 18. januára 2023 aktivovala seizmická sekvencia, ktorá do 2. marca 2023 zaznamenala približne 90 udalostí s magnitúdou od 2,4 do 5,6. Zemetraseniu z 30. januára 2023 predchádzalo 9 zemetrasení s magnitúdou 4,0 alebo väčšou, z toho 2 s magnitúdou 5,0 alebo väčšou, a to 23. a 24. januára s magnitúdami 5,0 a 5,2,“ vysvetľuje výskumník Talianskeho národného inštitútu pre geofyziku a vulkanológiu (INGV), Mimmo Palano.
Táto oblasť sa vyznačuje miernou seizmickou aktivitou, ktorá sa sústreďuje najmä v západnom sektore a ktorej magnitúda nepresahuje 4,7. Pokiaľ ide o historickú seizmicitu, najsilnejším zemetrasením, ktoré sa vyskytlo v tejto oblasti, je zemetrasenie z roku 1740, ktoré spôsobilo početné škody na juhozápadnom pobreží Sicílie a pre ktoré sa odhaduje momentová magnitúda 5,2.
„Prudká seizmická aktivita, ktorú zaznamenávame na juhu Malty od 18. januára 2023, sa nachádza na juhovýchodnom okraji oblasti zasiahnutej tzv. miocénnym riftingom,“ upozorňuje odborník. „Nedávne geodetické merania poukázali na odlišný tektonický pohyb časti Pelagického bloku vzhľadom na pohyb Africkej dosky, čo nám umožňuje vysloviť hypotézu o prítomnosti nezávislého bloku zemskej kôry "uväzneného" vo všeobecnom procese kolízie Africkej a Eurázijskej dosky.“
Vzhľadom na málo geologických a geofyzikálnych výskumov uskutočnených v tejto oblasti sú však aktuálne poznatky o aktívnych zlomoch a ich veľkosti v súčasnosti obmedzené.
Seizmická sekvencia „stále pokračuje, a hoci sa denný počet otrasov v porovnaní s prvými dňami znížil, nie je možné úplne vylúčiť silnejšie seizmické udalosti, než aké sa vyskytli doteraz,“ uzatvára výskumník INGV.
Vedci sú v súvislosti so seizmickou aktivitou v posledných týždňoch v mimoriadnom pozore. Stalo sa tak po ničivom zemetrasení s magnitúdou 7,8 a následnými dotrasmi, ktoré postihli oblasť Turecka a Sírie od 6. februára.
Pripomeňme, že doposiaľ zo zasiahnutej oblasti hlásia cez 51 tisíc obetí. Svetová banka informovala, že škody po mohutnom zemetrasení sa len v Sýrii odhadujú na 5,1 miliárd dolárov.