Vyzerá byť takmer isté, že v priebehu budúceho týždňa čaká naše územie výrazný zvrat počasia, no problematické je teraz určiť, čo presne sa udeje. V hre je niekoľko scenárov a to od teplôt atakujúcich hranicu +20 °C, cez výdatné zrážky hraničiace s povodňami a najdesivejšia je asi možná snehová kalamita.
Počasie bude v nasledujúcich dňoch v Európe mimoriadne dynamické a začne sa to už na začiatku budúceho týždňa. Z Atlantiku by mala nad Severné more postúpiť tlaková níž, ktorá naruší prevládajúce vysokotlakové počasie nad Európou. Po jej zadnej strane začne najskôr nad Britské ostrovy a následne aj nad západnú Európu prúdiť veľmi chladný vzduch.
Tento chladný vzduch však nezostane len nad západnou Európou a od štvrtka budúceho týždňa by mohol preniknúť aj nad naše územie. Ak by sa tak stalo, mohlo by to viesť dokonca k snehovej kalamite. Situácia je však oveľa zložitejšia.
To, čo zatiaľ vieme pomerne spoľahlivo povedať, je, že na začiatku týždňa začne do Európy prenikať chladný vzduch. Ten sa počas týždňa dostane cez Alpy až nad severný Jadran a severné Stredomorie a práve tu dôjde k zaujímavému vývoju.
Je pomerne bežné, že ak studená vzduchová hmota zatečie nad túto oblasť, začne sa v oblasti Stredomoria a Jadranu prehlbovať tlaková níž, ktorá následne prináša výraznejšiu zrážkovú činnosť do Álp a niekedy aj do našej oblasti.
Že nad túto oblasť prenikne chladnejší vzduch, je už takmer isté a pomerne pravdepodobné je aj to, že dôjde k prehĺbeniu tlakovej níže v oblasti Jadranu. Čo však zatiaľ nie je jasné, je jej presná trajektória.
Práve od trajektórie tejto níže a v menšej miere aj od teploty vzduchu bude závisieť to, či našu oblasť zasiahnu výdatné zrážky, snehová kalamita alebo výraznejšie oteplenie.
V hre sú aktuálne tri scenáre vývoja počasia:
Prvý scenár hovorí o tom, že tlaková níž z oblasti Jadranu postúpi cez Balkán nad východnú Európu. To by síce prinieslo zrážky aj do našej oblasti, no neboli by výrazné a zároveň by k nám začal prúdiť teplejší vzduch. Tento variant by tak znamenal skôr oteplenie a menej zrážok.
Druhý variant môžeme označiť ako vlhký. Stred tlakovej níže by sa presunul priamo nad naše územie, čo by prinieslo výraznejšie zrážky a na Slovensku by mohlo spadnúť niekoľko desiatok milimetrov zrážok.
Nad Alpami by však v tomto prípade veľmi výdatne snežilo a spadnúť by mohlo aj okolo 140 cm nového snehu.
Tretí a aktuálne najrizikovejší variant počíta s tým, že tlaková níž pôjde v tesnej blízkosti Slovenska a súčasne sa do našej oblasti zosilní príliv veľmi studeného vzduchu. To by mohlo priniesť do strednej Európy výdatné snehové zrážky.
Najnovší beh modelu ECMWF je v tomto smere veľmi zimný. Naznačuje, že do konca marca by mohlo na našom území spadnúť 30 až 50 mm zrážok vo forme snehu a na severozápade Slovenska by mohlo napadnúť aj okolo jedného metra snehu.
Práve tento výstup modelu je možné vidieť aj na meteograme ECMWF na webe SHMÚ. Napríklad v Bratislave by podľa jedného z behov modelu mohlo budúci víkend napadnúť aj okolo 50 cm snehu, čo by bolo na koniec marca mimoriadne extrémne.
Tu však treba upozorniť na častú chybu, ktorú robí laická verejnosť – sleduje len deterministický, teda jeden konkrétny beh modelu. V tomto prípade je dôležité pozerať sa aj na ansámblovú predpoveď a nie len na posledný výstup, ktorá ukazuje veľký rozptyl možného vývoja.
Ansámbel naznačuje, že budúci víkend môže byť napríklad v Bratislave situácia so snehom a teplotou okolo +1 °C, ale rovnako aj scenár s teplotou +15 °C a bez snehu. Všimnite si obrovský rozptyl pravdepodobnosti teploty od stredy 25. marca. Inými slovami: povedať presnú predpoveď počasia od štvrtka 26. marca je na úrovni lotérie.
Rozptyl je teda aktuálne veľmi veľký a všetko bude závisieť od presnej trajektórie tlakovej níže. Tú budeme vedieť presnejšie určiť až na začiatku budúceho týždňa. Každopádne, vývoj počasia na konci marca vyzerá veľmi zaujímavo a určite sa ho oplatí sledovať.