Na oblohe včera dosiahol svoj vrchol meteorický roj Drakonidy, ktorý každoročne prináša možnosť pozorovať takzvané „padajúce hviezdy“. Tento rok však podmienky na sledovanie nočnej oblohy nie sú ideálne, pretože pozorovanie ruší iný zaujímavý objekt.
Drakonidy patria medzi meteorické roje, ktoré sa objavujú pravidelne v októbri. Ich pôvodcom je kométa 21P/Giacobini-Zinner, ktorá zanecháva vo vesmíre drobné čiastočky prachu a kamienkov. Keď sa Zem počas svojho obehu dostane do týchto prúdov častíc, v atmosfére vznikajú svetelné stopy – meteory. Hoci sa Drakonidy zvyčajne považujú za menej aktívny roj, história ukazuje, že dokážu prekvapiť.
V minulosti boli zaznamenané mimoriadne silné výskyty tohto roja. Astronomické záznamy hovoria, že v rokoch 1933 a 1946 dosahoval počet meteorov až neuveriteľných 5-12 tisíc za hodinu. Takéto úkazy boli viditeľné vo veľkej časti Európy a zostali zapísané ako jedny z najväčších meteorických dažďov 20. storočia. Odvtedy sa však podobné predstavenie nezopakovalo a Drakonidy sú dnes skôr pokojnejším rojom, ktorý občas poteší niekoľkými jasnými meteormi.
Vrchol aktivity tohto roja nastal v stredu 8. októbra o 17:14, teda ešte počas denného svetla. Z tohto dôvodu odborníci odporúčali počkať aspoň dve hodiny po západe Slnka, aby sa obloha dostatočne zotmela. Radiant roja, teda miesto, z ktorého meteory zdanlivo vylietajú, sa nachádza v súhvezdí Draka, vysoko nad obzorom – prakticky priamo nad hlavou pozorovateľa. Podľa astronóma Adama Hurcewicza z blogu O kosmosie i astronautyce trvá hlavné maximum Drakoníd zvyčajne len 4 až 6 hodín, čo je pomerne krátky čas v porovnaní s inými rojmi.
Tento rok by mala Zem prechádzať čerstvými prúdmi častíc, ktoré kométa Giacobini-Zinner uvoľnila v rokoch 2005 a 2012. To znamená, že by sa mohli objaviť nové, doposiaľ nepozorované fragmenty, no vedci zároveň upozorňujú, že tieto prúdy sú pomerne riedke. Predpokladaná aktivita sa preto odhaduje len na 50 až 100 meteorov za hodinu, a to za ideálnych podmienok na tmavej oblohe bez svetelného znečistenia.
Hlavným problémom tohtoročného pozorovania je však Mesiac, ktorý sa nachádza v perigeu – najbližšie k Zemi – a len deň predtým bol v splne. Jeho intenzívny jas rozžiari nočnú oblohu natoľko, že výrazne sťažuje viditeľnosť slabších meteorov. V praxi to znamená, že bežný pozorovateľ uvidí len niekoľko najjasnejších „padajúcich hviezd“. Napriek tomu môže byť sledovanie Drakoníd zaujímavé, najmä pre tých, ktorí sa zamerajú aj na samotný Mesiac – ten sa aktuálne javí mimoriadne veľký a žiarivý.
Drakonidy nie sú jediným meteorickým rojom, ktorý môžeme v októbri pozorovať. O niečo neskôr sa k slovu dostanú Orionidy, známe svojou vyššou aktivitou. Tie začínajú už 2. októbra a ich maximum nastane okolo 21. októbra. Orionidy sú pozoruhodné tým, že pochádzajú z kométy Halley, rovnako ako jarné Eta Akvaridy. Ich meteory sú rýchle, jasné a často zanechávajú viditeľné stopy, ktoré na oblohe pretrvávajú ešte niekoľko sekúnd.
Okrem nich budú počas októbra aktívne aj Južné Tauridy, ktoré sa vyznačujú pomalším pohybom a niekedy aj výskytom jasných ohnivých gúľ – tzv. bolidov. Vďaka nim bude jesenná obloha pestrá a ponúkne viacero zaujímavých úkazov, hoci práve počas Drakoníd bude sledovanie komplikovať mesačný svit.
Drakonidy sú síce krátkodobé a tento rok len mierne aktívne, no stále predstavujú peknú pripomienku toho, že vesmír je neustále v pohybe. Každá drobná čiastočka, ktorá vletí do atmosféry a zanechá svetelnú stopu, je kúsok dávnej kométy, ktorá sa s nami delí o svoju históriu.
Aj keď tentoraz jas Mesiaca prekazí ideálne pozorovacie podmienky, jesenné noci stále ponúkajú dostatok dôvodov pozrieť sa na oblohu. Či už kvôli „padajúcim hviezdam“, alebo samotnej kráse nočného vesmíru.