Našu oblasť trápi sucho. Štúdia ale ukazuje, že suchá u nás boli ešte horšie

„Stredná Európa zažívala počas Spörerovho minima (približne 1400-1480 n. l.) a Daltonovho minima (približne 1770-1840 n. l.) oveľa dlhšie a silnejšie suchá ako tie, ktoré boli pozorované v 21. storočí", píše sa v štúdii zverejnenej v odbornom časopise Nature.

„Zdá sa, že tieto dve veľké obdobia sucha súvisia s chladným stavom severného Atlantického oceánu a zvýšenou aktivitou blokovania atmosféry v zime nad Britskými ostrovmi a západnou Európou v spojení so zníženým slnečným žiarením a explozívnym vulkanizmom," uvádzajú vedci. Okrem toho autori štúdie ukazujú, že „nedávne suchá (napr. v rokoch 2003, 2015 a 2018) sú v rámci prirodzenej variability a nie sú za posledné tisícročie bezprecedentné". 

V štúdii sa uvádza, že „najsuchšími rokmi v období 1901-2012 boli roky 1921 a 1976. Roky 1102, 1503, 1865 a 1921 sú na základe údajov Atlasu sucha starého sveta (OWDA) zaznamenané ako najsuchšie v poslednom tisícročí, zatiaľ čo letá 1949, 1976 a 1990 sú zaznamenané ako najsuchšie v sledovanom období.

Sucho v roku 1921 malo väčší rozsah v severozápadnej časti Nemecka, zatiaľ čo sucho v roku 1976 bolo zaznamenané" v celej strednej Európe. "Tieto aspekty zachytáva aj situácia s nízkymi prietokmi na Rýne, Labe a Vezere. Rok 1921 je zároveň najsuchším rokom v povodí Rýna a Vezery," uvádza sa v štúdii.  

Nie je sucho ako sucho

Na rozdiel od suchých období minulého tisícročia sú najhoršie suchá 21. storočia (napr. 2003, 2015 alebo 2018) umocnené aj extrémne horúcimi letami v súvislosti s globálnym otepľovaním, ktoré pravdepodobne zhorší sucho na európskom kontinente.

Skutočnosť, že v iných obdobiach slnečných miním (napr. Maunderovo minimum, cca 1655 - 1715) sme v západnej Európe nezaznamenali obdobia sucha, naznačuje, že mega suchá v 15. a 18. storočí sú reakciou na vnútornú aj vynútenú klimatickú premenlivosť. Paleoklimatické rekonštrukcie ukazujú, že počas Maunderovho minima bol severný Atlantik teplejší ako v časových intervaloch Spörerovho a Daltonovho minima.

Tieto závery štúdie však s určitosťou nemožno použiť ako dôkaz toho, že globálne otepľovanie a klimatické zmeny neexistujú, a že takto to bolo aj v minulosti. Naša planéta sa zmieta v obrovských problémoch.

Tohtoročné leto je len slabým odvarom toho, čo nás ešte môže čakať. Na zmeny už preto nemáme veľa času.