Nový výskum o mikroplastoch. Môžu prispievať k zmene klímy

Vedci analyzovali vodné kvapky z oblakov obklopujúcich japonskú horu Fudži a horu Ojama v nadmorských výškach medzi 1 300 až 3 776 metrov a potom použili pokročilé zobrazovacie techniky na určenie, či sú tam prítomné mikroplasty.

Našli tam deväť rôznych typov polymérov a jeden typ gumy v koncentráciách medzi 6,7 – 13,9 kusov na liter a veľkostiach v rozmedzí 7,1 – 94,6 mikrometrov.

Mikroplasty tvoria kondezačné jadrá

Takisto tam bolo aj množstvo hydrofilných (alebo vodomilných) polymérov, ktoré by podľa nich mohli pôsobiť ako kondenzačné jadrá oblakov. To naznačuje, že zohrávajú kľúčovú úlohu pri rýchlej tvorbe oblakov, čo by mohlo nakoniec ovplyvniť celkovú klímu.

„Celkovo naše zistenia naznačujú, že mikroplasty vo vysokých nadmorských výškach by mohli ovplyvniť tvorbu oblakov a následne by mohli zmeniť klímu," napísali vedci v štúdii publikovanej v časopise Environmental Chemical Letters.

Hlavný autor výskumu, Hiroshi Okochi z univerzity Waseda, povedal: „Mikroplasty sa vo voľnej troposfére prepravujú a prispievajú ku globálnemu znečisteniu. Ak sa problém znečistenia ovzdušia plastmi nebude riešiť proaktívne, zmena klímy a ekologické riziká sa môžu stať realitou, čo v budúcnosti spôsobí nezvratné a vážne škody na životnom prostredí."

Mikroplasty už znečistili všetko, čo jeme

Vzduchom prenášané mikroplasty degradujú oveľa rýchlejšie v hornej atmosfére v dôsledku silného ultrafialového žiarenia, dodal pán Okochi, ktoré „uvoľňuje skleníkové plyny a prispieva ku globálnemu otepľovaniu".

Mikroplasty tak podľa vedcov môžu znečistiť všetko, čo jeme a pijeme, keďže v zrážkach potom padajú na zem. Vo vyhlásení o štúdii vedci uviedli, že výskum ukazuje, že „mikroplasty sú prijímané alebo vdychované ľuďmi aj zvieratami a boli zistené vo viacerých orgánoch, ako sú pľúca, srdce, krv, či dokonca aj v placente a sú im vystavené už deti v prenatálnom období."