Podľa najnovšej štúdie je v Alpách najmenej snehu za uplynulých 600 rokov

Sneh sa v Alpách stáva čoraz viac pominuteľným. Napriek typickým výkyvom, ktoré poznáme medzi jednotlivými zimami, sme v posledných desaťročiach zažili niečo, čo sme nezažili od čias pred objavením Ameriky.

V praxi sa trvanie snehovej pokrývky za posledné storočie skrátilo o viac ako mesiac. Vyplýva to z článku „Nedávne ubúdanie snehovej pokrývky v Alpách nemá za posledných šesť storočí obdobu,“ ktorý bol uverejnený v prestížnom časopise Nature Climate Change.

Článok je výsledkom spolupráce tímu výskumníkov z Padovskej univerzity a Ústavu atmosférických vied a klímy (Isac) Národnej rady pre výskum v Bologni. Koordinoval ho profesor Marco Carrer z Katedry pôdnych a poľnohospodársko-lesníckych systémov v Padove.

Ako zistiť výšku snehu pred stovkami rokov?

„Zistili sme, že mimoriadne rozšírený ker, jalovec obyčajný, ktorý sa vyskytuje vo vysokých nadmorských výškach, má plazivý habitus na zemi. To znamená, že rastie horizontálne veľmi blízko pri zemi. Je tak schopný zaznamenať vo svojich rastových letokruhoch trvanie snehovej pokrývky,“ hovorí profesor Marco Carrer, lesný ekológ z Univerzity v Padove a hlavný autor štúdie. „Keďže je vysoký len niekoľko desiatok centimetrov, jeho vegetačné obdobie závisí od toho, ako skoro sa mu podarí vynoriť z bielej prikrývky, ktorá ho pokrýva,“ dodáva.

„Pre štúdium klimatických zmien je potrebná široká časová perspektíva. Nanešťastie, informácie o snehovej pokrývke sa vo všeobecnosti zhromažďujú len za niekoľko desaťročí,“ vysvetľuje Dr. Michele Brunetti z CNR-Isac.

„Preto je potrebné pozrieť sa za horizont poskytovaný prístrojovými údajmi a nájsť iné zdroje, ktoré nám umožnia rozšíriť potrebné klimatické informácie do minulosti,“ spresňuje Brunetti.

„Vzájomným porovnaním meraní rastových letokruhov jalovcov, ktoré môžu dosahovať značný vek (viac ako 400 rokov), s modelom trvalosti snehovej pokrývky vypracovaným ad hoc, sme dokázali zrekonštruovať podmienky snehovej pokrývky za posledných šesť storočí. Vďaka tomu sme si uvedomili, že to, čo zažívame v posledných rokoch, sa nikdy predtým nestalo,“ uzatvárajú obaja výskumníci.

Je to po prvýkrát, čo boli získané informácie o tejto mimoriadne dôležitej meteorologickej veličine v takom dlhom časovom horizonte. Sneh skutočne zohráva kľúčovú úlohu v energetickej bilancii Zeme, ale je tiež základom prírodných, sociálnych a hospodárskych systémov alpského regiónu, ktoré sa udržiavajú vďaka jeho dostupnosti.

V skutočnosti by sme si mali viac uvedomiť nové výzvy, ktoré diktujú súčasné a budúce zmeny v regióne, ktorého rovnováha sa ukázala ako veľmi citlivá na klimatické zmeny.