Slovensko čaká ďalšie nebezpečné počasie. Naše územie už o chvíľu zasiahne orkán "Willy", ktorý prinesie veterné počasie do mnohých európskych krajín, avšak najsilnejší vietor by mal byť zaznamenávaný práve v oblasti Vysokých Tatier, kde hrozí výskyt tzv. padavého vetra, ktorý môže spôsobiť veľké škody.
Do našej oblasti mieri ďalšia veterná smršť. Je ňou tlaková níž Willy, ktorá sa z oblasti Škandinávie presúva nad Pobaltie. Tlak v strede tejto tlakovej výše klesá k 980 hPa. Za bežných podmienok by táto tlaková níž nebezpečná nebola, ALE kombinácia dvoch faktorov môže zapríčiniť, že "Willy" môže najmä na Slovensku napáchať škody.
Priamo nad Alpami sa totiž nachádza tlaková výš, v ktorej strede tlak dosahuje viac ako 1030 hPa. Na vzdialenosti 1500 km, teda medzi strednom tlakovej výše nad Alpami a tlakovej níže Willy je výrazný tlakový gradient a práve ten sa prejaví na silnejúcom vetre.
Vietor teda bude veľmi silný, no v dnešnej situácii je dôležitý horský masív Tatier, ktorý môže celú situáciu zásadne zhoršiť. Ten totiž môže vyvolať efekt, tzv. padavého vetra.
Mnohí z vás si zaiste ešte spomínajú na veternú kalamitu, ktorá postihla Vysoké Tatry v roku 2004. Vtedy ju mala na svedomí víchrica "Alžbeta", ktorá mala veľmi podobný priebeh ako sa očakáva dnes. Z veternej kalamity sa ani po vyše 18 rokoch naše Tatry úplne nespamätali.
Dodnes sú následky viditeľné najmä v oblasti Tatranskej magistrály. Ničivý vietor prechádzal cez rozmedzia Liptovskej a Popradskej kotliny v oblasti Štrbského prahu a zo severnej strany prešiel na južnú stranu, cez Červené vrchy dolu Tichou dolinou smerom na Podbanské. Pokračoval cez vyššie hrebene Vysokých Tatier medzi Vyšnými Hágami a Tatranskou Kotlinou a viditeľnú spúšť zanechal najmä v podhorí.
Zatarasené boli všetky cesty, poškodené boli aj elektrické vedenia, cestná a elektrická železničná doprava bola prerušená. Výška závalov na tatranských cestách miestami dosahovala až šesť metrov. Veterná kalamita vtedy bola poznačená zaujímavými meteorologickými faktami.
Meteorologické stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu a Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u zaznamenali na výškovom tranzekte (Lomnický štít - Poprad) veľmi zaujímavé maximá rýchlosti vetra: Lomnický štít (2635 m n.m.) – 170 km/h, Skalnaté pleso (1780 m n.m.) – 200 km/h, horná hranica lesa (1480 m n.m.) - 230 km/h, stanica lanovky Štart (1150 m n.m.) – 80 km/h, Stará Lesná (820 m n.m.) – 130 km/h a Poprad (700 m n.m.) – 120 km/h.
Ako je teda viditeľné, tak najsilnejší vietor sa nevyskytol na hrebeni Tatier, ale práve s klesajúcou výškou. Okolo výšky 1500 m n.m. tak bol vietor silnejší ako vo vyšších polohách a práve to je príklad efektného padavého vetra.
Takáto veterná kalamita sa veľmi ťažko predpovedá a to aj v dnešnej dobe, po vyše 18 rokoch. Numerické predpovedné modely síce pokročili, no predpovedať, ktoré doliny zasiahne padavý vietor je aj dnes mimoriadne komplikované. Nemôžeme teda tvrdiť, že nás dnes večer a v noci čaká podobná kalamita, ale minimálne podmienky tomu budú naklonené. Výskyt padavého vetra tak nemožno vylúčiť!
Padavý vietor vzniká, keď je prúdenie vzduchu orientované kolmo na horský hrebeň. Za vhodných podmienok ako vhodný vertikálny profil teploty a rýchlosť vzduchu sa vzduch na záveternej strane prepadáva.
Na záveternej strane hôr tak vzniká vlna, na ktorej zostupnej časti klesá vzduch popri svahu. Tento padavý vietor je preto rýchlejší, ako vietor na náveternej strane hôr. Táto mechanika sa tak správa veľmi podobne, ako keď voda preteká ponad prekážku.
V oblasti Vysokých Tatier pozorujeme často výskyt padavého vetra na porovnaní medzi meteorologickými stanicami Lomnický štít a Skalnaté pleso, kedy za určitých okolností dosahuje vietor na Skalnatom plese výrazne vyššie hodnoty ako na Lomnickom štíte.
Dnešné podmienky nahrávajú tejto situácii a vietor v nižších nadmorských výškach môže byť silnejší ako na hrebeňoch Tatier. O tom, čo nás presne dnes čaká nájdete na ďalšej strane TU >>>