Pred 130 rokmi zasiahla Prahu povodeň, ktorá zničila Karlův most

V roku 1890 výdatne pršalo celú jar a leto nebolo výnimkou. Také daždivé počasie si poľnohospodári nepamätali. Nebo chŕlilo vodu a voda zaplavovala cesty, železnice, domy a pozemky.

Na začiatku septembra 1890 začalo výdatne liať pričom už nasiaknutá pôda nestíhala absorbovať vodu a stúpali takmer všetky toky. Prudkými lejakmi sa rozvodnila Vltava a jej prítoky: Malše a Otava.

Povodňová vlna sa hnala na Prahu. V 2:00 ráno 3. septembra už Vltava bola 2,1 metra nad normál a rýchlo stúpala ďalej. Už v noci veľká voda zmarila prvé životy. V Karlíne, kde vojaci rozoberali cvičný pontónový most sa 20 vojakov utopilo.

Voda brala drevený materiál, ktorý sa zachytával o mosty, čím sa hladina rieky ešte viac vzdúvala. 

O 5:30 ráno dňa 4. septembra nápor vody a nahromadených trosiek nevydržal Karlův most. Najskôr spadli dva oblúky a o 9:30 sa zrútil tretí. Zahynulo pri tom niekoľko ľudí.

„Mimo požiar Národního divadla nezažila Praha udalosť, ktorá by obyvateľstvo natoľko ohromila, ako skaza Karlovho mostu,“ písala vtedy tlač.

Karlův most predtým voda naposledy pokorila vo februári roku 1784, kedy ľad upchal oblúky a voda podmyla piliere. 

Vltava v Prahe kulminovala 4. septembra medzi 20. a 22. hodinou večer s prietokom 3975 metrov kubických za sekundu. Akokoľvek mala táto povodeň katastrofálne následky, hladina Vltavy pri nej nedosiahla úroveň z roku 1845, kedy prietok podľa odhadov predstavoval 4500 kubických metrov za sekundu, ani povodne roku 1784 (4580 m3 / s).

Historický prietok dosiahla hladina Vltavy až v novodobej histórii. Mylne optimistické názory, najmä medzi laickou verejnosťou, že mesto bezpečne ochráni Vltavská kaskáda, potom doslova spláchla povodeň v auguste 2002, uvádza ČT24

Historicky doteraz najväčší povodeň kulminovala v Prahe  s prietokom 5160 m3 / s. Príčina bola veľmi podobná tej z roku 1890. Veľké rozdiely neboli ani v rozsahu zatopených miest, hoci za tú dobu tok Vltavy prešiel rozsiahlou reguláciou.