Antarktída, ľadový kontinent, zažíva prekvapivú premenu, keď sa jeho okraje v dôsledku otepľovania začínajú čoraz viac zelenať. Táto pozoruhodná zmena je zachytená na novej mape, ktorú vytvorilo NASA pomocou údajov z archívov satelitných snímok.
Množstvo zelenej vegetácie na Antarktickom polostrove sa za necelých 40 rokov zvýšilo o viac ako 10-násobne. Podľa štúdie zverejnenej začiatkom tohto roka sa medzi rokmi 1986 a 2021 rozloha vegetácie na Antarktickom polostrove zväčšila z 0,86 na 11,95 štvorcových kilometrov.
Výskumníci dospeli k týmto číslam pomocou vlečných sietí údajov zozbieraných programom Landsat, ktorý nepretržite získava snímky zemského povrchu od roku 1972. V novom príspevku tím z NASA Earth Observatory zverejnil prepracovanú verziu vizualizácie údajov štúdie.
Každý šesťuholník predstavuje 5 000 štvorcových kilometrov a je zatienený podľa úrovní zelene a hustoty rastlín. Pozorovania sa zbierali každý rok v marci, koncom leta v Antarktíde, keď je rast rastlín najrozsiahlejší.
Zelená revolúcia v Antarktíde je poháňaná klimatickými zmenami. S rastúcimi teplotami ustupujú ľadovce a ľadové štíty a odhaľujú viac pôdy, kde môže rásť život rastlín. Nie je to však práve bohatá úrodná pôda.
Spolu s machmi má Antarktída dva pôvodné druhy cievnatých rastlín: antarktickú chlpatú trávu a antarktickú perlovku. Zatiaľ čo tieto dva druhy boli kedysi na kontinente relatívne zriedkavé, v posledných rokoch sa v dôsledku zvyšujúcich sa teplôt stávajú čoraz bežnejšími.
„Rastliny, ktoré nájdeme na Antarktíde – väčšinou machy – rastú v možno najdrsnejších podmienkach na Zemi,“ uviedol vo vyhlásení Thomas Roland, autor nedávnej štúdie a environmentálny vedec z University of Exeter.
„V krajine stále takmer úplne dominuje sneh, ľad a skaly, pričom iba nepatrná časť je kolonizovaná rastlinným životom, ale tento malý zlomok dramaticky narástol – čo ukazuje, že aj táto obrovská a izolovaná divočina je ovplyvnená antropogénnou zmenou klímy,“ pokračoval Roland.