Ročný pobyt vo vesmíre nie je len tak. Ovplyvniť môže svaly, mozog aj črevnú mikroflóru

Astronaut prekonal svojim pobytom prekonal doterajší rekord, ktorý držali američania a to 355 dní. Pobyt na obežnej dráhe riadiace stredisko Rubiovi a jeho dvom ruským kolegom predĺžilo, keď z ich modulu unikla chladiaca kvapalina po zrážke s mikrometeoritom.

Kvôli tomu obleteli Zem celkom 5 963-krát a prešli okolo 253,3 miliónov kilometrov. Stále im ale chýbali dva mesiace k absolútnemu rekordu ruského kozmonauta Velerija Poljakova. Ten v polovici 90. rokov strávil na palube stanice Mir neuveriteľných 437 dní.

Pobyt vo vesmíre má svoju daň

Rubia spolu s kolegami museli z kozmickej lode Sojuz MS-23 po tom, čo pristáli  kazšskej stepi, doslova vyniesť. Viac ako rok strávený v prostredí s nízkou gravitáciou sa podpísalo na jeho tele. Po vlastných by sa z modulu nedostal.

Takáto dlhá misia prišla práve vhod a na Rubiovi budú skúmať ako sa mení ľudské telo pri dlhodobom pobyte vo vesmíre a ako sa s týmito následkami vyrovnať. Prišlo to práve v čase, keď sa ľudstvo snaží o pravidelné dlhé pobyty austronautov vo vemsíre.

Vedci sa v najbližšej dobe budú snažiť týmito dlhodobými cestami preskúmať vzdialenejšie kúty vesmíru už nielen bezpilotnými raketmi či sondami, ale priamo človekom samotným. Len cesta na Mars by mala trvať zhruba 1 100 dní, teda viac ako tri roky. Vesmírna loď na túto červenú planétu bude o niečo menšia ako Medzinárodná vesmírna stanica ISS, takže posilňovacie stroje musia byť oveľa kompaktnejšie a ľahšie.

Ubúda im kostne aj svalové tkanivo

Bez neustáleho pôsobenia gravitácie začína rýchlo ubúdať kostná aj svalová hmota. Najviac to vidieť a cítiť na svaloch, ktoré sú zodpovedné za vzpriamené držanie tela a teda v oblasti chrbta, krku, lýtok a stehien.

Už po dvoch týždňoch môže ubudnúť až 20 % svalovej hmoty a pri misii trvajúcej pol roka až 30 %. Podobne strácajú pevnosť a minerály aj kosti. Práve kvôli tomu musia na ISS pravidelne cvičiť.

Vo vesmíre trpia aj oči a mozog

Gravitácia takisto pomáha aj našim očiam. Krv sa v našom tele tlačí jej vplyvom dole, zatiaľ čo srdce ju pumpuje smerom hore. Vo vesmíre, v stave beztiaže, je celý tento proces narušený a krv sa hromadí v hlave oveľa viac ako zvyčajne. Môžu sa objaviť opuchy okolo svalového nervu, znížená ostrosť a ďalšie poruchy. Niektoré sa do roka na Zemi vrátia do pôvodného stavu, ale iné môžu byť nezvratné.

K zmenách dochádza aj v mozgu a to hlavne pri nervových spojeniach v oblasti motorických funkcií, orientácie a rovnovážneho systému. Ďalšie zmeny v tele, ktoré prichádzajú pri dlhom pobyte vo vesmíre, sú v črevnom mikrobióme, imunity, pokožky a dokonca aj v DNA.

Aj táto misia Franka Rubia môže pomôcť odovedať na to, ako týmto niektorým degeneratívnym zmenám predchádzať, prípadne ako telo astronautov čo najskôr po návrate na Zem „dať do poriadku".