Sneh sa doslova vyparil: V Bratislave sublimoval sneh. Prečo k tomu došlo?

V Bratislave konečne nasnežila súvislá snehová vrstva, no tá netrvala dlho a už je po snehu. Sneh sa však neroztopil v dôsledku vyšších teplôt, ako by sa mohlo zdať. Došlo k oveľa zaujímavejšiemu fyzikálnemu javu, a to k sublimácii snehu. 

Sneh v Bratislave sa doslova vyparil

Sublimácia snehu predstavuje unikátny fyzikálny proces, pri ktorom dochádza k priamemu prechodu vody z pevného skupenstva do plynného, čím sa úplne vynecháva kvapalná fáza.

Tento jav nie je taký nezvyčajný, ako sa na prvý pohľad môže zdať. V chladných a suchých poveternostných podmienkach, aké teraz na Slovensku prevládajú, je to pomerne bežný jav.

Aby k sublimácii dochádzalo efektívne, musí byť splnených niekoľko meteorologických faktorov, medzi ktoré patrí predovšetkým nízka relatívna vlhkosť vzduchu, silnejšie prúdenie vetra, ktoré odnáša uvoľnené molekuly vodnej pary, a intenzívne slnečné žiarenie dodávajúce potrebnú energiu na narušenie väzieb v snehových kryštáloch − tieto podmienky boli v našom hlavnom meste splnené. 

Sneh sa vyparuje do vzduchu

Sublimácia snehu v Bratislave je špecifický jav, ktorý sa najvýraznejšie prejavuje počas mrazivých dní s typickým „veterným“ počasím, ktoré je pre hlavné mesto charakteristické vďaka jeho polohe v otvorenej Dunajskej panve. V mestskom prostredí Bratislavy tento proces prebieha najmä vtedy, keď po snežení nasleduje prílev suchého arktického vzduchu a obloha sa vyjasní, čím slnečné lúče dodávajú snehovým kryštálom potrebnú energiu na priamu premenu do plynnej fázy.

Významným urýchľovačom sublimácie v našom meste je silný severozápadný vietor, ktorý neustále odvádza vlhkosť od povrchu snehu a nahrádza ju suchým vzduchom, čo spôsobuje, že snehová pokrývka sa doslova stráca pred očami aj bez toho, aby na chodníkoch vznikali kaluže alebo snehová kaša.

 Zaujímavosťou bratislavskej zimy je, že práve vďaka sublimácii môže tenká vrstva snehu úplne zmiznúť počas jedného mrazivého popoludnia, pričom povrch ciest ostáva suchý a „vymrazený“, čo uľahčuje zimnú údržbu, no zároveň znižuje vlhkosť vzduchu, ktorú vnímajú obyvatelia mesta ako ostrejší a suchší mráz.

Tento proces je úzko spätý aj s každodennou skúsenosťou, ako je napríklad sušenie bielizne v mraze, a dopĺňa ho inverzný jav zvaný desublimácia, ktorý je zodpovedný za vznik námrazy či inovatky.