Stačila jedna vlna horúčav a zahynulo 600 000 morských vtákov

Teplota oceánov na celom svete rastie a jej dôsledky sa čoraz výraznejšie prejavujú aj na morských ekosystémoch. Najnovší výskum odhaľuje, že obrovská vlna horúčav v oceáne zasiahla austrálske pobrežie práve počas obdobia, keď boli morské vtáky najzraniteľnejšie. Koncom roka 2023 si obyvatelia Austrálie začali všímať nezvyčajné množstvo uhynutých vtákov na plážach. Hoci sa občas stáva, že niektoré jedince zahynú na mori a ich telá vyplaví voda na breh, tentoraz nešlo o ojedinelý jav.

Na pobreží východnej Austrálie sa postupne objavovali tisíce uhynutých vtákov, predovšetkým druhov známych ako víchrovníky. Mŕtve vtáky boli nájdené na plážach pozdĺž tisícok kilometrov pobrežia – od štátu Queensland až po ostrov Tasmánia. Tento rozsah naznačoval, že ide o mimoriadne vážny problém, ktorý si vyžaduje podrobné vedecké vyšetrovanie.

Vedci z výskumného tímu Adrift Lab dokázali s pomocou miestnych obyvateľov, ktorí nahlasovali nálezy uhynutých vtákov, postupne zrekonštruovať celý priebeh udalostí. Takzvaná „komunitná veda“ zohrala kľúčovú úlohu pri zbere údajov z rôznych oblastí Austrálie. Výskumníci následne spojili tieto úhyny s výskytom silnej vlny horúčav v oceáne, ktorá zasiahla región počas vrcholu obdobia rozmnožovania bertí. Práve v tomto čase sú tieto vtáky najcitlivejšie na zmeny v prostredí.

Analýza ukázala, že vtáky nájdené na plážach predstavovali len malú časť skutočného počtu uhynutých jedincov. Celkovo vedci odhadujú, že počas tejto udalosti zahynulo viac ako 629 000 morských vtákov. Až 96 % z nich tvorili jedince jedného druhu, čo znamená, že za niekoľko mesiacov uhynulo viac než 5 % celej populácie tohto druhu. Podľa vedca Alexa Bonda z Adrift Lab ide o alarmujúci údaj, ktorý poukazuje na to, aký ničivý vplyv môžu mať extrémne teploty oceánov na živočíšne druhy.

Dôležitý je ďalší výskum

Výsledky tejto štúdie boli publikované vo vedeckom časopise Conservation Biology. Vedci zároveň upozorňujú, že podobné udalosti sa v posledných desaťročiach objavujú čoraz častejšie. V minulosti sa extrémne morské horúčavy vyskytovali približne raz za generáciu, dnes sa však objavujú oveľa častejšie a ich intenzita narastá. To výrazne znižuje schopnosť morských vtákov zotaviť sa z podobných katastrof.

Od 80. rokov minulého storočia sa tempo otepľovania oceánov výrazne zrýchlilo. Zatiaľ čo kedysi rástla teplota oceánov tempom približne +0,06 °C za desaťročie, dnes je to už okolo +0,27 °C za desaťročie. S tým súvisí aj nárast počtu dní s extrémne vysokou teplotou vody, ktorý sa za posledné storočie zvýšil o viac než polovicu. Navyše až osem z desiatich najextrémnejších morských vĺn horúčav bolo zaznamenaných až po roku 2010.

Tieto zmeny majú zásadný vplyv na fungovanie celých oceánskych ekosystémov. Ryby menia svoje migračné trasy, aby sa prispôsobili vyšším teplotám vody, zatiaľ čo rozsah kvitnutia rias sa zväčšuje. Korálové útesy po celom svete trpia masívnym bielením a vedci varujú, že do roku 2100 môžu takmer úplne zmiznúť. Keďže morské vtáky sú dôležitou súčasťou potravových reťazcov, tieto zmeny sa ich dotýkajú priamo aj nepriamo.

Ako vedci odhadli počet mŕtvych vtákov? 

Zistenie presného počtu uhynutých vtákov je mimoriadne náročné. Väčšina tiel totiž nikdy nedosiahne pobrežie. Uhynuté vtáky sa po nasiaknutí vodou potápajú a zostávajú na dne oceánu bez toho, aby ich niekto našiel. Aj tie, ktoré sa dostanú na breh, môžu byť rýchlo rozložené vplyvom teploty, vĺn či živočíchov, ktoré sa živia zdochlinami. Vedci odhadujú, že menej než 1 % všetkých vtákov uhynutých počas morských vĺn horúčav je skutočne zaznamenaných.

Na odhad skutočného rozsahu katastrofy použili vedci modely, ktoré sa bežne využívajú pri hodnotení úhynov vtákov a netopierov v okolí veterných parkov. Na základe približne 5 000 vtákov nájdených na austrálskych plážach dokázali vypočítať celkový počet uhynutých jedincov. Odhady hovoria o približne 610 000 uhynutých víchrovníkoch krátkochvostých, približne 14 000 víchrovníkoch čiernych a tisícoch ďalších morských vtákov.

Hoci ide o mimoriadne vysoké čísla, podobné udalosti sa v minulosti už vyskytli. Pred približne desiatimi rokmi zasiahla región iná vlna horúčav, počas ktorej bolo na pobreží nájdených viac než 200 000 uhynutých vtákov. Vedci predpokladajú, že vtedy mohli celkovo zahynúť milióny jedincov, čo naznačuje, že ide o opakujúci sa problém s čoraz väčším rozsahom.

Presnú príčinu úhynu jednotlivých vtákov sa nepodarilo detailne preskúmať, a to aj pre riziko možnej infekcie pri manipulácii s telami. Vedci však identifikovali viacero pravdepodobných faktorov. Zvýšená teplota vody môže spôsobovať úhyn alebo presun rýb, ktorými sa vtáky živia, čo vedie k ich hladovaniu. Okrem toho môže byť pre vtáky nebezpečný aj samotný tepelný stres alebo toxické kvitnutie rias, ktoré sa pri vyšších teplotách vyskytuje častejšie.

S rastúcou frekvenciou morských vĺn horúčav sa tieto vtáky dostávajú do čoraz väčšieho ohrozenia. Vedci upozorňujú, že ak sa tento trend nezastaví, niektoré druhy morských vtákov môžu čeliť reálnej hrozbe vyhynutia. Problémom je aj nedostatok presných údajov o veľkosti populácií, čo znamená, že skutočný rozsah ohrozenia môže byť odhalený až vtedy, keď už bude neskoro na účinné zásahy.

Vedci preto vyzývajú na rýchle konanie a väčšie investície do ochrany prírody a boja proti klimatickým zmenám. Podľa Alexa Bonda sa v minulosti úhyny morských vtákov často vysvetľovali nepriaznivým počasím alebo vyčerpaním vtákov počas migrácie. Nové údaje však naznačujú, že tieto vysvetlenia nepostačujú. Morské vtáky sú totiž prirodzene prispôsobené aj na náročné poveternostné podmienky, no extrémne teploty oceánov predstavujú hrozbu, s ktorou sa vyrovnávajú čoraz ťažšie.