Tajomný nález na Slovensku. V krabici ukrývali kosti staré viac ako tisíc rokov

V obci Košolná pri Trnave sa pri výkopových prácach v roku 1988 našli kostrové pozostatky zvierat. Pracovníci ich uchovali v krabici a po rokoch ich našla matka nálezcu. Po následnej expertíze sa konečne potvrdilo, odkiaľ tieto kosti pochádzajú.

Podľa všetkého ide o veľmi starý nález - nielen podľa zvierat, ktorým kosti patria, ale aj podľa hĺbky, z ktorej boli vykopané. Tajomná krabica tak uchováva vzácne archeologické skvosty.

Pozostatky dvoch zvierat

Expertíze odhalila, že v krabici sa nachádzajú pozostatky dvoch zvierat - jeleňa a pratura. Odborníci zatiaľ len odhadli ich vek na tisíc rokov. Pre presnejšie zistenie doby úhynu zvierat bude potrebné použiť rádiokarbónovú metódu datovania.

Krajský Pamiatkový úrad na svojom webe konkretizoval výsledky skúmania. Kostrové pozostatky zvierat boli pred takmer 30 rokmi nájdené na rozhraní tmavej a svetlej pôdy.

„Nález stavebníci uschovali v krabici v pivnici, ktorú po rokoch našla matka nálezcu. Keď sa o náleze dozvedel spolupracovník KPÚ Trnava, zabezpečil jeho odovzdanie a krajský pamiatkový úrad následne zaslal nález na archeozoologickú expertízu špecialistke do Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV),“ priblížili archeológovia.

Prvým zvieraťom, ktorému patria kosti, je jeleň, ktorý môže mať sedem a viac rokov. Našla sa z neho časť pravej čelovej a pravej temennej kosti s výbežkom čelovej kosti - pučnicou, na ktorej je nasadený čiastočne zachovaný pravý paroh. Druhým zvieraťom je pratur, avšak nedalo sa určiť jeho pohlavie ani vek, našla sa z neho ľavá pätová kosť.

„Na ostatkoch sa nezistili žiadne ľudské zásahy ako napríklad stopy po zásahu zbrane, sekaní, rezaní či vŕtaní. Parametre a hmotnosť zachovanej časti parohu jeleňa svedčia o kapitálnom kuse. V dnešnej poľovníckej terminológii išlo zrejme minimálne o osmoráka či desatoráka. Vzhľadom na ročný cyklus tvorby a rastu parožia u čeľade jeleňovitých, ale tiež tvar objaveného exempláru parožia, možno konštatovať, že ich nositeľ uhynul v jesenných až zimných mesiacoch roka, t.j. v septembri až januári,“ spresnili.

Ako sa ta zvieratá dostali?

Oba druhy zvierat sú typické pre faunu štvrtohôr a v minulosti boli u nás veľmi rozšírené. Hovoria o nich aj názvy miest ako napríklad Stará Turá či región Turiec. Posledný tur v našej oblasti zahynul v Poľsku v roku 1627 v Poľsku a na Slovensku ešte skôr.

„Keďže ostatky oboch lovných druhov zvierat sa našli na jednom malom mieste, takmer určite spolu súvisia. Je málo pravdepodobné, že by zvieratá uhynuli vedľa seba prirodzeným spôsobom, preto sa, napriek absencii ľudských zásahov do ostatkov domnievame, že mohli byť ulovené a po ich skonzumovaní vyhodené na miesto nálezu,“ doplnili pamiatkari s tým, že vzhľadom na dobu vyhynutia praturov na našom území sa tak mohlo stať jedine pred novovekom a vzhľadom na hĺbku nálezu je možné, že aj pred tisíckami rokov.