Únik metánu z plynovodov Nord Stream poškodil baltské tresky

Vedci skúmali tresku ulovenú v blízkosti úniku plynu a porovnávali ju s ostatnými ulovenými mimo oblasti. Treska odobratá na analýzu z blízkosti miesta odplombovania Nord Stream vykazuje určité zmeny, informuje poľský portál TVN 24. 

Švédsky štátny veterinárny inštitút (SVA) vo svojej správe potvrdil, že únik metánu z poškodených plynovodov Nord Stream negatívne ovplyvnil populáciu tresky v Baltskom mori, konkrétne nezvratnou zmenou na žiabrach rýb. „Môže to byť spôsobené tým, že metán nahrádza kyslík vo vode,“ uviedla šéfka SVA Charlotte Axen vo vyhlásení.

Koncom septembra 2022 boli zistené štyri úniky plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2. V prvých dňoch po výbuchu bola hladina metánu v Baltskom mori v okolí únikov až tisíckrát vyššia ako zvyčajne.

Baltské tresky boli ulovené počas expedície vedenej vedcami zo Švédskej poľnohospodárskej univerzity v dňoch 13. až 15. októbra 2022, teda po úniku plynu. Následne boli podrobené podrobnej analýze.

Výskum pokračuje ďalej

Tieto zistenia u vedcov vzbudili obavy. Treska atlantická, kedysi nazývaná aj kráľovnou Baltského mora, je podľa medzinárodnej environmentálnej organizácie WWF druhom, ktorý z tejto vodnej plochy pomaly mizne. Táto dravá ryba uprednostňuje dobre osolené, okysličené a chladné vody. 

V otvorených vodách Atlantického oceánu môže dosiahnuť dĺžku až 1,8 metra. V Baltskom mori niektoré jedince dosahovali maximálne 1,5 metra a dožívali sa až 25 rokov.

Podľa WWF medzi dôvody miznutia tresky patrí dlhodobý a nadmerný lov tresky v Baltskom mori. Populáciu ovplyvňuje aj zhoršujúci sa stav Baltského mora a mŕtve zóny bez kyslíka. Únikom plynu sa Baltské more výrazne znečistilo, čo zrejme neostane bez dlhodobých následkov.

Švédski vedci pokračujú vo výskume a ďalej zisťujú, aký bude mať toto poškodenie tresiek dopad na celý ekosystém, vrátane nás ľudí ohľadom rybolovu a následnej konzumácie týchto rýb.