Táto otázka je relatívna, keďže odpoveď vo veľkej miere závisí od toho, aké parametre vezmeme do úvahy. Z hľadiska prírodných nebezpečenstiev vybral portál IFL Science päť z nich.

1. Vrchol Mount Everestu

Toto miesto by v rebríčku chýbať naozaj nemalo. Mount Everest je nielen najvyššou horou sveta ale takisto aj jednou z najťažšie zdolateľných. 

Okrem strmých a extrémne náročných úsekov samotného výstupu sú v oblasti časté aj zemetrasenia. Tie môžu spôsobiť pády lavín, ktoré sú tu relatívne časté. Jedna lavína zasiahla aj základný tábor pod Everestom. Stalo sa tak 25. apríla 2015, kedy si mohutná lavína vyžiadala 19 obetí. 

Okrem vyššie spomenutých nebezpečenstiev je hádam najväčším nadmorská výška. V nadmorských výškach nad cca 2500 metrov (u zdravých ľudí cca od 3500 m n.m.) už ubúda kyslík, čo spôsobuje horskú chorobu. 

Tá sa prejavuje závratmi, bolesťou hlavy, nevoľnosťou, strácaním dychu, únavou atď. Pokiaľ sú tieto symptómy ignorované a pokúsime sa vyliezť nad 8,8 kilometrov nad morom, vzniknúť môže pľúcny edém, ktorý je v daných podmienkach často smrteľný. 

Nad hranicou 8 kilometrov sa nachádza tzv. zóna smrti. V tejto výške je koncentrácia kyslíku asi 3x nižšia ako na hladine oceánu. Ako uvádza portál Gizmodo, kyslík nad touto nadmorskou výškou míňame rýchlejšie ako prijímame. Pokiaľ sa v tejto zóne zdržíme dlhšiu dobu, tak prichádza udusenie a následná smrť.

2. Ostrovy Vanuatu

Prírodné katastrofy ako zemetrasenia či tsunami patria medzi najničivejšie a najnebezpečnejšie katastrofy na našej planéte. Práve ostrovy Vanuatu v Oceánii sa na rebríčku najohrozenejších miest pred prírodnými katastrofami umiestnili na 1. mieste. Uvádza sa to v štúdii od United Nations University.

Ako uvádza BBC Earth, ostrovy Vanuatu nie sú ohrozené len tsunami a zemetraseniami, no takisto sopečnými erupciami, cyklónami ale aj nedostatočnou infraštruktúrou a pripravenosťou pred týmito nepriaznivými udalosťami. 

3. Jazero Kivu v Rwande

Jazero, ktoré nie je často spomínané a málokto o ňom už niekedy počul. Toto vulkanické jazero je z hľadiska koncentrácie plynov vo vode výrazne zvrstvené. Po tisícročia si jazero ukladalo v najnižšej vrstve rozpustený oxid uhličitý. Ten spôsobil koncom minulého storočia katastrofu.

V roku 1986 zatiaľ z nejasných príčin, no pravdepodobne v dôsledku zosuvu pôdy, sa tento plyn v extrémnej koncentrácii dostal na povrch jazera, kde sa začal hromadiť.

Obrovské masy tohto plynu následne pretiekli cez kopec dolu svahmi do údolia, kde udusili najmenej 1700 ľudí. Niektorí prišli o život v obydliach, ktoré boli od jazera vzdialené až 24 kilometrov.

Podľa najnovších dát si jazero v najnižších vrstvách už opäť ,,vytvára zásoby" oxidu uhličitého, ktorý štatisticky spôsobí katastrofu raz za tisícročie. 

4. Sierra Leone

Sierra Leone sa stala najnebezpečnejšou krajinou sveta pre ľudí do 30 rokov. Uvádza sa o tom v článku denníku Guardian, v ktorom analyzovali dáta zo Svetovej Zdravotníckej Organizácie (WHO). Zistili, že Sierra Leonne je pre ľudí vo veku od 15 do 29 rokov najnebezpečnejším miestom na život. 

V roku 2015 mali ľudia v tomto veku šancu 1 ku 150, že prídu o život. Zaujímavou je aj mortalita mladistvých, ktorá dosiahla 671 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, čo je najvyššia hodnota na svete. Mortalita je tu dokonca vyššia ako v Sýrii (579 na 100-tisíc), ktorá je údajne najnásilnejšou krajinou na svete.

Dôvodom týchto nízkych hodnôt je, že Sierra Leone patrí medzi najchudobnejšie krajiny na svete. Bezpečnosť v krajine je nízka a prístup k neznečistenej pitnej vode je limitovaný. Zdravotníctvo je naozaj na katastrofálnej úrovni. V krajine zaznamenali aj výraznú epidémiu Eboly, či krvavú občiansku vojnu, ktorá tu trvala od roku 1991 do roku 2002. 

5. Yellowstone

Medzi najnebezpečnejšie miesta na Zemi patrí aj Yellowstonský národný park, ktorý sa nachádza v amerických štátoch Wyoming, Montana a Idaho. Dôvodom, že sa nachádza v tomto rebríčku však nie je možný výbuch supervulkánu. Pravdepodobnosť tejto udalosti je extrémne malá, na každý rok cca 1 ku 730-tisíc. Aj v prípade výbuchu by však išlo najmä o erupciu typu vytekania lávy, ktorá je relatívne bezpečná a dá sa na ňu pripraviť.

Dôvod je iný. Yellowstonský národný park bol založený v roku 1872, ešte predtým ako Wyoming, Montana a Idaho vstúpili do Spojených štátov amerických. Keďze v oblasti nikto oficiálne nežije, v oblasti o rozlohe 130 kilometrov štvorcových neexistuje súd a súdny systém. 

Pokiaľ by sa v oblasti Yellowstonu stala vražda, vrah má konštitučné právo byť súdený v danej oblasti. Pokiaľ by vrah chcel byť odsúdený, mohol by sa prihlásiť na Okresnom súde vo Wyomingu, ktorý spravuje Yellowstonský národný park. Pokiaľ to však neurobí, tak nemôže byť odsúdený.

Na túto dieru v zákone už upozornil tucet právnikov a v budúcnosti sa očakáva zriadenie súdu, ktorý bude mať na starosť priamo Yellowstone.