Slováci, pozor! Zo Slovenska zrejme bude možné pozorovať polárnu žiaru

Všetkých milovníkov nočnej oblohy a astronómie poteší správa o nedávnej aktivite na Slnku. V sobotu 30. augusta 2025 došlo k slnečnej erupcii o sile M2.8 zo slnečnej škvrny označenej ako AR4199. Hoci nejde o extrémne silnú erupciu, jej výsledkom je impulzívny výron koronálnej hmoty (CME), teda oblak plazmy, ktorý mieri priamo k Zemi.

Čo nás čaká?

Podľa predpovedí by mal tento oblak plazmy zasiahnuť Zem v pondelok 1. septembra 2025 vo večerných hodinách a geomagnetická búrka by mohla pokračovať až do noci na 2. septembra. Očakáva sa geomagnetická búrka triedy G2 až G4, čo predstavuje významnú udalosť, ktorá môže posunúť ovály polárnej žiary ďaleko na juh od polárnych oblastí.

Pri najsilnejšom priebehu búrky by tak polárna žiara mohla byť viditeľná aj voľným okom. V každom prípade ju však skvele dokážu zachytiť aj citlivé snímače moderných fotoaparátov a mobilných telefónov.

Dobrou správou je aj predpoveď počasia. Na pondelkový večer a noc je hlásené prevažne jasno alebo len malá oblačnosť, čo by pozorovaniu nemalo brániť.

Ako polárna žiara vzniká?

Príbeh polárnej žiary sa začína na Slnku. Na jeho povrchu sa niekedy objavia skupiny slnečných škvŕn, ktoré sú magneticky aktívne. Keď dôjde k silnej erupcii (jej sila sa meria na škále A, B, C, M až po extrémnu triedu X), do vesmíru sa môže uvoľniť obrovský oblak nabitých častíc, známy ako výron koronálnej hmoty (CME).

Tento oblak plazmy potom putuje slnečnou sústavou. Ak zamieri k Zemi, častice narazia na magnetické pole našej planéty (magnetosféru). Magnetosféra väčšinu z nich odkloní, no niektoré sú zachytené a zvedené pozdĺž siločiar magnetického poľa do horných vrstiev atmosféry v oblastiach okolo zemských pólov. Tam sa zrážajú s molekulami a atómami plynov (najmä kyslíka a dusíka), ktoré následne vyžiaria energiu vo forme svetla – a to je presne to, čo vnímame ako polárnu žiaru.

Ako predpovedáme jej viditeľnosť?

Vedci majú k dispozícii družice, ako sú ACE a SOHO, ktoré sa nachádzajú asi 1,5 milióna kilometrov pred Zemou. Tieto observatóriá monitorujú slnečný vietor a dávajú nám varovanie desiatky minút až hodinu vopred.

Kľúčovým ukazovateľom je polarita magnetického poľa v oblaku častíc. Ak je táto polarita "južná" (v grafe zo sondy ACE klesá červená čiara hlboko do záporných hodnôt), magnetické pole oblaku sa môže "prepojiť" s magnetickým poľom Zeme a umožniť časticiam vstúpiť do atmosféry. Čím nižšia je hodnota, tým väčšia je šanca na jasnú polárnu žiaru. Keď tieto družice zaznamenajú príchod CME (nárast rýchlosti a hustoty častíc), je čas spozornieť.

Následne sa sledujú pozemské magnetometre napríklad vo Fínsku či Nemecku. Ak zaznamenajú výrazné výchylky, znamená to, že búrka už ovplyvňuje magnetické pole Zeme a polárna žiara sa môže objaviť každú chvíľu.

Praktické tipy pre pozorovateľov

Ak chcete maximalizovať svoje šance na úspešné pozorovanie, dodržujte tieto rady:

• Nájdite si tmavé miesto: Vyhnite sa svetelnému smogu miest. Ideálnym miestom je kopec, lúka alebo pole za dedinou.
• Orientujte sa na sever: Polárna žiara sa z našich zemepisných šírok objavuje nízko nad severným obzorom. Uistite sa, že vám vo výhľade týmto smerom nebráni žiadne veľké mesto, ktoré by oblohu presvetľovalo.
• Pripravte si techniku: Nabite si fotoaparáty a mobilné telefóny. Aj keď žiaru neuvidíte zreteľne voľným okom, dlhšia expozícia na fotoaparáte (niekoľko sekúnd) ju dokáže nádherne odhaliť.
• Buďte trpezliví: Polárna žiara je dynamický a nevyspytateľný jav. Jej aktivita môže kolísať, objaviť sa a zase zmiznúť.

Je dôležité pripomenúť, že predpovedanie polárnej žiary nie je stopercentne presné. Všetky podmienky sú však priaznivo naklonené a šanca na úspech je vysoká.