Počasie na Slovensku sa mení, 4 ročné obdobia môžu byť čoskoro minulosťou

27.09.2021 o 18:44 - Peter Minárik

Hoci pre mnohých je klimatická kríza len abstraktný pojem či dokonca hoax, našu budúcnosť ovplyvňuje viac, ako by sme si mohli myslieť. Klimatické zmeny to nie je len topenie ľadovcov, ktoré sú od nás vzdialené tisícky kilometrov, ale aj citeľné zmeny počasia na našom území. A tie sa môžu prejaviť v našom každodennom živote už v priebehu najbližších rokov. Niektoré pociťujeme dokonca už dnes.

Počasie na Slovensku sa mení, 4 ročné obdobia môžu byť čoskoro minulosťou
foto: pixabay

Aktuálne nastavený trend je nekompromisný. Ako uvádza Správa Medzivládneho panela pre zmenu klímy, ak ľudstvo nezmení nič na aktuálnom prístupe ku klíme, priemerné teploty o 10 rokov s vysokou pravdepodobnosťou prekročia úroveň, ktorej sa snažili svetoví lídri zabrániť. V roku 2100 môže byť priemerná teplota na Zemi vyššia o 1,4 až 4,5 °C, pričom už dnes je priemerná teplota vyššia o 0,8 °C, než pre 160 rokmi.

Podľa uvedenej správy je za zmenu klímy zodpovedná najmä čoraz zvyšujúca sa koncentrácia skleníkových plynov v ovzduší. Mnohí odborníci na klímu sa však zhodujú, že emisie sú len istá časť problému. Svoju úlohu zohráva aj neefektívne vyrábanie a využívanie energie, či množstvo produkovaného odpadu.

Klimatická kríza ovplyvňuje počasie na Slovensku už aj dnes

Klimatická kríza na Slovensku sa už v súčasnosti prejavila nárastom priemernej ročnej teploty za posledných 100 rokov o 1,1 °C, poklesom zrážok o 5,6 % a poklesom relatívnej vlhkosti vzduchu. Za posledných 10 – 12 rokov sa zvýšil aj počet poveternostných katastrof.

Podľa údajov SHMÚ bol rok 2020 na našom území silne nadnormálny a zaradil sa medzi 10 najteplejších rokov zaznamenaných od začiatku meteorologických meraní. Okrem vysokých teplôt so sebou priniesol aj nadmerné množstvo zrážok, či naopak extrémne sucho v druhej polovici roka či výskyt silných búrok, tzv. supercel.

Vysoké teploty a silné búrky nás potrápili aj v tomto roku. V júni 2021 bola len druhýkrát v histórií meteorologických meraní zaznamenaná na našom území počas júna teplota 38  °C. Padli aj mnohé ďalšie rekordy v maximálnej či minimálnej dennej teplote, aj v najdlhšej sérií tropických dní.

Dopady klimatickej krízy na Slovensku

Podľa prehľadu analýz, správ a štúdií, ktoré zozbieral Greenpeace v publikácií Dopady klimatickej krízy na Slovensku by sa pri priemernom zvýšení teploty na Zemi o 3 °C zvýšila priemerná ročná teplota na našom území o 5 až 6 °C. S najväčšou pravdepodobnosťou by tak už na našom území neboli 4 ročné obdobia aké poznáme dnes. Mali by sme už len dlhé horúce leto a miernu daždivú zimu. A to by malo zásadný vplyv na našu prírodu, produkciu potravín, zdroje pitnej vody aj zdravie obyvateľov.

Podľa Greenpeace môžeme očakávať napríklad nasledujúce negatívne dopady:

  • v rokoch 2075 až 2100 budú celkové úhrny zrážok nižšie o 10 % nižšie a využiteľné vodné zdroje klesnú o 30 – 50 %,
  • ďalší pokles hladiny podzemnej vody a úbytok výdatnosti prameňov,
  • extrémne suchá, ktorá ovplyvnia nielen pôdohospodárstvo,
  • zdraženie potravín,
  • zvýšenie úmrtnosti v dôsledku extrémnych horúčav.

Prispieť k zmierneniu čierneho scenára môže každý z nás

Za vznik klimatickej krízy je zodpovedná najmä činnosť človeka. V snahe zabrániť ďalšiemu postupu globálneho otepľovania tak prijímajú svetoví lídri aj ďalšie krajiny rôzne opatrenia zamerané na obmedzenie negatívnych činností ovplyvňujúcich klímu. Známe sú napríklad emisné normy, podpora alternatívnych zdrojov energií, obmedzenie používania plastov či podpora triedenia odpadu a recyklovania.

Napriek tomu, že aj u nás sa začína čoraz viac dbať na ochranu životného prostredia a klímy, a Slovensko má vypracovanú aj Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky klímy, za svetovými lídrami v podpore zelenej ekonomiky stále pomerne zaostávame.

Prispieť svojou trochou k lepším zajtrajškom však môže už vďaka pár malým zmenám každý z nás.  Jednou z možností je prechod k digitálnym letákom, čím môžeme znížiť spotrebu energie potrebnej na ich tlač a distribúciu. Ďalšou z možností je presadnúť na bicykel alebo do hromadnej dopravy vždy keď je to možné. Výrazne tak znížime svoju uhlíkovú stopu. Služba zdieľaných bicyklov alebo kolobežiek je už pomerne rozšírená aj na Slovensku vo viacerých mestách. Túto službu ponúka v Bratislave napríklad firma Rekola a do zdieľania malých dopravných prostriedkov sa pustil aj jeden z najväčších poskytovateľov internetu na východnom Slovensku, firma Antik so službou SmartWay..

Naučiť sa žiť aspoň o niečo udržateľnejšie a zodpovednejšie voči prírode je tak jednoduchšie, než by sme si mohli myslieť. Stačí sa zamyslieť nad tým, aké ďalšie takéto nezmyselné procesy sú súčasťou nášho života a ako ich môžeme zmeniť.