Už zajtra nahliadneme do doposiaľ najtajnejších kútov vesmíru. A to cez Webbov teleskop

Vesmírny teleskop Jamesa Webba bol na obežnú dráhu Zeme vypustený po misii, ktorá začala na Štedrý deň v roku 2021. Po približne pol roku od tohto momentu sa môžeme tešiť na zábery, vďaka ktorým lepšie pochopíme fungovanie vesmíru.

Niektorí možno namietajú, že prvé zábery z Webbovho teleskopu sme dostali už vo februári. To je síce pravda, ale vtedy išlo o prvé zábery, ktoré boli skúšobné, pričom teleskop ešte nebol plne spustený. Snímky, ktoré máme uzrieť v utorok 12. júla, tak budú prvé, ktoré Webbov teleskop spravil v plnej kvalite a za plnej prevádzky.

Šéf NASA, Bill Nelson, uviedol, že pôjde o „najhlbší obraz nášho vesmíru, aký bol kedy urobený“. Vesmírne observatórium bude schopné nahliadnuť do atmosféry exoplanét a pozorovať niektoré z prvých galaxií vytvorených po vzniku vesmíru tým, že ich bude sledovať prostredníctvom infračerveného svetla, ktoré je pre ľudské oko neviditeľné.

Prvé zverejnenie snímok vyzdvihne vedecké schopnosti Webbu, ako aj schopnosť vytvárať veľkolepé snímky vďaka jeho masívnemu zlatému zrkadlu a vedeckých prístrojov.

Čo uvidíme na prvých záberoch?

Prvých päť vesmírnych cieľov Webbovho teleskopu zverejnila NASA v piatok a poskytla tak upútavku na to, čo môžeme očakávať pri zverejnení snímok. Ciele vybral medzinárodný výbor, ktorého členmi boli zástupcovia NASA, Európskej vesmírnej agentúry, Kanadskej vesmírnej agentúry a Space Telescope Science Institute v Baltimore.

Jedným z cieľov je hmlovina Carina, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti 7 600 svetelných rokov. Táto hviezdna škôlka, kde sa rodia hviezdy, je jednou z najväčších a najjasnejších hmlovín na oblohe a je domovom mnohých hviezd oveľa masívnejších ako naše Slnko.

Okrem toho sa v utorok zverejní prvé plnofarebné spektrum exoplanéty známej ako WASP-96b. Spektrum bude obsahovať rôzne vlnové dĺžky svetla, ktoré by mohli odhaliť nové informácie o planéte vzdialenej 1 150 svetelných rokov od Zeme, napríklad či má atmosféru. Obria plynná planéta, ktorá bola objavená v roku 2014 a má polovičnú hmotnosť Jupitera, absolvuje obežnú dráhu okolo svojej hviezdy každých 3,4 dňa.

Tretím cieľom je Južná prstencovitá hmlovina, nazývaná aj "Osmička", ktorá je od Zeme vzdialená 2 000 svetelných rokov. Táto veľká planetárna hmlovina obsahuje rozpínajúci sa oblak plynu okolo umierajúcej hviezdy.

Stephanov kvintet, ktorý sa tiež očakáva vo vydaní, odhalí spôsob, akým na seba galaxie vzájomne pôsobia. Táto kompaktná skupina galaxií, prvýkrát objavená v roku 1787, sa nachádza vo vzdialenosti 290 miliónov svetelných rokov v súhvezdí Pegas. Štyri z piatich galaxií v skupine „sú uväznené v kozmickom tanci opakovaných blízkych stretnutí“, uvádza sa vo vyhlásení NASA. 

Posledným cieľom je SMACS 0723, kde mohutná skupina zhlukov galaxií pôsobí ako lupa pre objekty za nimi. Nazýva sa to gravitačná šošovka a Webbov teleskop tak vytvorí prvý pohľad do hlbokého poľa neuveriteľne starých a vzdialených slabých galaxií.

Najhlbší pohľad do vesmíru

Práve posledný spomínaný cieľ prinesie doposiaľ najhlbší pohľad do vesmíru, aký kedy človek dostal. „Vďaka tomuto teleskopu budeme môcť pozorovať ako sa vesmír prvýkrát rozsvieti,“ uviedol vedecký pracovník programu Webb a vedúci vedecký pracovník Astrofyzikálneho oddelenia NASA, Eric Smith.

Smith pracoval na projekte Webb od jeho začiatku v polovici 90. rokov.
„Vesmírny teleskop Jamesa Webba nám poskytne nový a výkonný súbor očí na skúmanie nášho vesmíru," napísal Smith v aktualizovanej správe. „Svet sa stane opäť novým."