Aj Slovensko je v ohrození! Tento týždeň dopadne stará sovietska sonda na Zem

V priebehu prvých dvoch májových týždňov sa očakáva dopad sovietskej vesmírnej sondy Kosmos 482 na zemský povrch. V roku 1972 vycestovala na Venušu, jej misia však nebola úspešná.

Teraz sa rúti domov obrovskou rýchlosťou.

Na spresnenie miesta a času dopadu asi poltonovej masy kovu je zatiaľ priskoro. Odborníci na sledovanie vesmírneho odpadu taktiež nedokážu odhadnúť, koľko z nej zhorí pri prelete atmosférou. 

Zostáva už len niekoľko dní

Holandský vedec Marco Langbroek z Technickej univerzity v holandskom Delfte predpovedá, že neúspešná kozmická loď sa do hustých vrstiev atmosféry dostane okolo 10. mája.

Odhaduje, že ak zostane neporušená, dosiahne rýchlosť 242 km/h.

„Hoci to nie je bez rizika, nemali by sme sa ani príliš obávať,“ uviedol Langbroek pre AP.

Objekt považuje za relatívne malý a aj keď sa nerozpadne, „riziko je podobné ako pri náhodnom páde meteoritu, ktorých sa každý rok stane niekoľko. Vyššie riziko má zásah blesku,“ povedal. 

Cesta neúspešnej sondy

Sovietska sonda Kosmos 482 pre poruchu rakety zostala na obežnej dráhe Zeme a väčšina z jej trosiek sa zrútila na zemský povrch v priebehu desiatich rokov.

Samotná pristávacia kapsula je guľovitý objekt s priemerom asi jeden meter. Už 53 rokov krúži po vysoko eliptickej obežnej dráhe Zeme a postupne stráca výšku v najnižšom mieste nad povrchom.

Podľa odborníkov je možné, že prežije návrat, keďže jej konštrukcia mala vydržať zostup cez agresívnu atmosféru Venuše.

Avšak „jej padákový systém po vstupe do zemskej atmosféry po toľkých rokoch už asi fungovať nebude,“ obáva sa Langbroek. 

„Bolo by lepšie, keby tepelný štít sondy zlyhal, čiže by zhorela počas preletu atmosférou,“ uviedol Jonathan McDowell z amerického Harvard-Smithsonovského centra pre astrofyziku.

Ak vydrží, vstúpi späť neporušená a z neba spadne poltonový kovový predmet.

Kozmická loď sa podľa doterajších výpočtov môže vrátiť na Zem kdekoľvek medzi 51,7 stupňami severnej a južnej zemepisnej šírky.

Ale keďže väčšinu zemského povrchu tvorí voda, „je veľká šanca, že skončí v nejakom oceáne,“ povedal Langbroek.