Britská vládna agentúra ARIA (Advanced Research and Invention Agency) oznámila začatie niekoľkých experimentov s geoengineeringom po celom svete – od Arktídy až po Veľký bariérový útes. Chcú odvrátiť klimatické zmeny. Podarí sa to?
Počasie na celom svete sa mení a mnohé štáty už konečne začali s tým niečo robiť. Najnovšie sa Briti snažia uskutočniť sériu experimentov, aby pochopili klimatické zmeny a pokúsili sa zvrátiť ich nebezpečné prejavy. Podarí sa im to?
Cieľom týchto experimentov je otestovať rôzne spôsoby, ako dočasne znížiť globálne teploty a získať kľúčové vedecké dáta, ktoré by mohli pomôcť odvrátiť blížiace sa klimatické zlomy.
Medzi testované metódy patrí napríklad rozptyl minerálnych častíc do stratosféry, zosilňovanie morských oblakov pomocou spreja z morskej vody alebo zámerné zmrazovanie vody na morskom ľade v Kanade, aby sa zvýšila jeho odrazivosť a predĺžila jeho životnosť počas letných mesiacov.
ARIA, ktorá má k dispozícii rozpočet vo výške 56,8 milióna libier, zdôraznila, že všetky pokusy budú malého rozsahu, prísne hodnotené a vopred posúdené z hľadiska dopadov na životné prostredie. Súčasťou programu je aj ďalší desaťmiliónový projekt, čím sa Spojené kráľovstvo stáva jedným z najväčších svetových podporovateľov výskumu slnečného geoengineeringu.
Riaditeľ programu profesor Mark Symes uviedol, že hoci je dekarbonizácia hlavnou cestou k obmedzeniu globálneho otepľovania, riziko prekročenia nevratných klimatických zlomov je reálne aj pri dosiahnutí uhlíkovej neutrality. Preto je podľa neho nutné preskúmať aj možnosti „záchrannej brzdy", pokiaľ by došlo ku klimatickej núdzi.
Jedným z experimentov je vypustenie meteorologického balóna so stopovým množstvom netoxického prachového minerálu do stratosféry nad USA alebo Veľkou Britániou. Cieľom je zistiť, ako sa materiál chová v extrémnych výškových podmienkach.
Ďalšie testy sa zamerajú na zosilnenie morských oblakov – pomocou morskej vody alebo elektrostatického náboja rozptýleného drony. Jeden z týchto pokusov sa uskutoční nad Veľkým bariérovým útesom a môže pokryť až 100 km², iný bude prebiehať pri britskom pobreží.
Zvláštny experiment prebehne v Kanade, kde bude v zime na morský ľad pumpovaná voda, ktorá zamrzne a tým predĺži životnosť ľadovej pokrývky v lete. Biely ľad totiž odráža viac slnečného žiarenia ako tmavý oceán, ktorý sa odhaľuje pri jeho topení.
Každý vonkajší pokus bude podrobený environmentálnemu hodnoteniu a verejnej konzultácii s miestnymi komunitami. Nad celým procesom bdie nezávislý výbor, ktorý vedie renomovaný klimatológ profesor Piers Forster. V jeho radoch zasadajú aj odborníci z Indie a Ghany.
Sedem vedeckých tímov sa bude zaoberať modelovaním dopadov geoengineeringu na klímu, najmä v rozvojových krajinách, kde žije približne 85 % svetovej populácie. Ďalších päť tímov sa zameria na etické a politické otázky, ako je medzinárodná správa týchto technológií a pravidlá ich prípadného nasadenia.
Hoci geoengineering priťahuje značnú pozornosť, zároveň vyvoláva ostrú kritiku. Odborníci varujú pred nepredvídateľnými dôsledkami a pred tým, že by experimenty mohli legitimizovať technológie, ktoré by mohli narušiť už aj tak krehký klimatický systém. Kritici ako profesor Raymond Pierrehumbert z Oxfordu považujú začatie pokusov bez existujúcej medzinárodnej regulácie za nebezpečný precedens.