AKTUALITA: Ďalšie zemetrasenia v Európe. Od rána sa vyskytlo už 8 otrasov a najsilnejšie zemetrasenie malo silu 5,3

Pred niekoľkými dňami otriaslo juhozápadným Slovenskom zemetrasenie, ktoré patrilo k najsilnejším za posledné roky. Epicentrum bolo v okrese Dunajská Streda a otrasy pocítili obyvatelia na viacerých miestach západného Slovenska.

V posledných dňoch dochádza k otrasom aj u našich západných susedov v oblasti Příbramska, kde sa vyskytuje zemetrasný roj.

V skorých ranných hodinách však došlo v Európe k ďalšiemu výraznému zemetraseniu. To zasiahlo severozápadné Grécko, konkrétne oblasť Epiru neďaleko hraníc s Albánskom.

Hlavný otras bol veľmi silný

Hlavný otras prišiel v nedeľu 8. marca 2026 o 04:32 nášho času. Podľa gréckeho Geodynamického inštitútu bolo epicentrum približne 12 kilometrov východne od Leptokarye v oblasti Thesprótie a hypocentrum sa nachádzalo v malej hĺbke okolo 12,9 kilometra.

Sila zemetrasenia bola stanovená Európsko-Stredomorským seizmickým centrom na silu 5,5. Grécki seizmológovia predbežne hovoria o sile 5,3.

Len o štyri minúty neskôr nasledoval ďalší silný otras s magnitúdou približne 4,7 až 4,8. Následne sa v oblasti objavila séria ďalších dotrasov a už ráno ich bolo evidovaných najmenej osem.

Otrasy boli citeľné vo veľkej časti západného a stredného Grécka. Výrazne ich pocítili obyvatelia v Ioannine, na Iónskych ostrovoch aj v časti Tesálie. Práve pre malú hĺbku otrasu sa zem chvela citeľnejšie aj vo väčšej vzdialenosti od epicentra.

Elektrina vypadla, ľudia sa obávajú

V meste Ioannina došlo krátko po zemetrasení k výpadku elektriny, ktorý sa v samotnom meste podarilo rýchlo obnoviť, no v niektorých okolitých oblastiach trvalo prerušenie dodávok dlhšie. Miestne úrady bezprostredne po otrasoch nehlásili vážne škody ani zranenia, no obyvatelia vybiehali z domov na ulice a z oblasti prichádzali prvé hlásenia o popadaných predmetoch a menších narušeniach.

Pri zemetrasení takejto sily sa vo všeobecnosti nedajú vylúčiť ľahké až stredne veľké škody, najmä na starších budovách alebo na objektoch, ktoré už majú narušenú statiku.

Prečo dochádza k otrasom práve v Grécku?

Grécko patrí dlhodobo k seizmicky najaktívnejším krajinám v Európe. Leží totiž na veľmi zložitom styku tektonických štruktúr, kde sa africká litosférická doska podsúva pod oblasť Egejského mora a gréckej pevniny. Západné Grécko a Iónska oblasť sú popretkávané aktívnymi zlomami, ktoré dokážu produkovať aj silné a plytké zemetrasenia.

Práve plytké otrasy bývajú pre obyvateľov najnepríjemnejšie, pretože sú citeľné ostrejšie a môžu spôsobiť lokálne škody aj pri nižšej magnitúde ako hlbšie zemetrasenia.

Odborníci zároveň upozorňujú, že podobné zemetrasenia neprichádzajú s varovaním. Po hlavnom otrase sa navyše dá očakávať séria dotrasov, ktoré môžu pokračovať ešte hodiny až dni.

Súvisia tieto otrasy so zemetraseniami na Slovensku a v Česku?

Hoci správy o otrasoch v rôznych častiach Európy môžu pôsobiť znepokojivo, neznamená to automaticky, že ide o jeden spoločný jav. Zemetrasenia na Slovensku, v Česku aj v Grécku vznikajú v odlišných geologických podmienkach. Kým v Grécku ide o veľmi aktívnu oblasť na rozhraní veľkých tektonických celkov, v strednej Európe bývajú otrasy častejšie viazané na staršie zlomové štruktúry alebo lokálne zemetrasné roje.

Časová blízkosť týchto udalostí preto ešte neznamená ich priamu súvislosť. Toto porovnanie vyplýva z rozdielneho tektonického nastavenia jednotlivých oblastí.

Aktuálna situácia v Grécku tak opäť pripomína, že južná a juhovýchodná Európa zostáva jednou z najživších seizmických oblastí kontinentu. Otrasy s magnitúdou nad 5 už patria medzi významné zemetrasenia, ktoré dokážu vystrašiť obyvateľstvo a lokálne narušiť bežný život.

Seizmológovia budú v najbližších hodinách sledovať najmä to, či séria dotrasov postupne slabne, alebo sa objavia ďalšie výraznejšie otrasy.