Na Slnku došlo pred niekoľkými desiatkami minút k šiestej najsilnejšej erupcii súčasného slnečného cyklu, čo môže priniesť impozantné vesmírne divadlo.
Na Slnku to dnes naozaj „buchlo“. Aktívna oblasť AR 4274 vyprodukovala 11. novembra približne o 10:04 UTC mimoriadne silnú erupciu triedy X5.1, jednu z najsilnejších v tomto slnečnom cykle.
Podľa prvých meraní ide nielen o šiestu najsilnejšiu erupciu podľa röntgenového maxima, ale veľmi pravdepodobne o jednu z energeticky najvýraznejších udalostí posledných rokov. Súčasťou výbuchu je aj jasný, na Zem mierený halo výron hmoty koronálnej (CME) a zvýšené toky vysokoenergetických protónov, kvôli ktorým už platí varovanie pred radiačnou búrkou.
Erupcia triedy X znamená, že hovoríme o najsilnejšej kategórii slnečných zábleskov, ktoré dokážu naraz vyžiariť energiu porovnateľnú s miliardami vodíkových bômb.
X5.1 erupcia pochádza z oblasti AR 4247, ktorá je mimoriadne aktívna.
Predchádzajúce erupcie X1.7 a X1.2 z tej istej oblasti v nedeľu a pondelok už vyslali k Zemi dve ďalšie CME. Očakáva sa, že tieto oblaky plazmy dorazia veľmi blízko seba a môžu sa „zliať“ do jedného komplikovaného, mimoriadne energického mračna – scenár známy ako tzv. „kanibalské CME“.
Výsledkom môže byť, že namiesto jednej pokojnej rázovej vlny môže naša planéta dostať sériu silných úderov, ktoré poriadne rozkývajú zemské magnetické pole.
Predpovede aktuálne hovoria o tom, že kombinácia týchto výronov by mohla priniesť geomagnetickú aktivitu na úrovni G2 až G3, no dnešná X5.1 erupcia má potenciál vytlačiť búrku až k úrovni G4 – záležať bude najmä na tom, ako bude orientované magnetické pole prichádzajúcej plazmy.
Ak bude dostatočne dlho smerovať južne, umožní intenzívnejší prenos energie do zemskej magnetosféry a búrka môže zosilnieť. Silnejšie geomagnetické búrky už nie sú len otázkou vesmírneho divadla na oblohe.
Prinášajú so sebou riziko rušenia vysokofrekvenčnej rádiovej komunikácie, odchýlky a výpadky v GPS signáloch, zvýšenú záťaž na rozvodné siete vo vyšších zemepisných šírkach a nepríjemnosti pre satelity na obežnej dráhe.
Letecké spoločnosti môžu preventívne meniť trasy letov bližšie k pólom a operátori infraštruktúry pozorne sledujú parametre slnečného vetra, aby v prípade potreby zakročili.
Pri G2 – G3 búrkach sú polárne žiary bežne viditeľné v Kanade, na Aljaške, v severnej Európe či na Islande.
Ak by sa búrka vyšvihla k úrovni G3+ až G4, hranica viditeľnosti by sa mohla posunúť južnejšie nad škandinávske krajiny, sever Nemecka a Poľska a pri veľmi priaznivých podmienkach by slabý náznak žiary mohol zasiahnuť aj naše končiny.
Pre Slovensko a okolitý región to znamená síce neistú, ale reálnu šancu zazrieť nad severným obzorom polárnu žiaru.