V Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Dobročský prales zaznamenali požiar. Informáciu priniesla TASR od Štátnej ochrany prírody (ŠOP).
Zatiaľ nie je známy jeho rozsah a ani to, či sa vyskytuje v jadre alebo v ochrannom pásme Národnej prírodnej rezervácii. Podľa informácií z Operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici ide o požiar rúbaniska a starého lesa o rozlohe približne 50 krát 70 metrov v ťažko dostupnom teréne.
Na mieste sú štátni hasiči z viacerých staníc aj dobrovoľní hasiči z okolia. Vyslaný bol aj vrtuľník letky ministerstva vnútra.
Nachádza sa v obvode Odštepného závodu Horehronie, v doline Brôtovo, asi 6 km za miestnou časťou obce Dobroč v okrese Lučenec. Hodnotu NPR ocenila aj Rada Európy, ktorá NPR Dobročský prales udelila v r. 1998 Európsky diplom. Tento musí NPR každých 5 rokov znova obhájiť. To nie je možné inak, ako jemným a šetrným organizovaním návštev a rovnako šetrným obhospodarovaním okolitých hospodárskych lesných porastov.
NPR sa nachádza v nadmorskej výške 720 až 1000 metrov. Výmera je 104 hektárov a výmera lesov ochranného pásma je 100 ha. Za rezerváciu bol Dobročský prales vyhlásený v r.1913, kedy si lesníci uvedomili, že ide o fragment pôvodných lesov, ktoré boli v dávnejšej minulosti vždy živo opisované súdobými autormi kníh ako lesy nesmiernej celistvosti, tmavosti, rozľahlosti, so smrekmi, jedľami, ale aj javormi neuveriteľných dimenzií. Dobročský prales sa vyvíjal samovývojom, bez zásahu človeka. Ako doklad pôvodného vzhľadu lesov kraja, prekvapuje návštevníkov stromami značných dimenzií.
Pamätná jedľa, zlomená vetrom v r. 1964, mala vek 450 rokov, priemer kmeňa vo výške 130 cm nad zemou dosahoval 193 cm, obvod takmer sedem metrov a jej výška bola 56 metrov. Objem dreva tejto jedle bol 47 m3, a spolu s konármi až 55 m3. Ani ostatné druhy drevín sa však nedajú zahanbiť. Smrek dosahuje hrúbku až 137 cm a výšku 54 metrov. Buk dosahuje aj 118 cm, javor horský 135 cm, brest 95 cm a jaseň štíhly 64 centimetrovú hrúbku. Smrek sa dožíva až 350 rokov. Počas jednej generácie smreka a jedle sa vystriedajú dve generácie buka a javora so životnosťou 220-250 rokov. Nečudo, že zásoba drevnej hmoty v takomto lese je až 750 m3 na hektár.
Vzhľad pralesa sa po niekoľkých desaťročiach mení – raz jeho časti nadobúdajú vzhľad divočiny a po odumretí prevažnej časti starých stromov dochádza k jeho dočasnému rozpadu, s prevládajúcimi mladými a dorastajúcimi stromami.
Intenzívnejšie zrážky sa na Slovensku už pár dní nevyskytli, aj preto je zvýšený index požiarneho nebezpečenstva v lesoch. Tento parameter hodnotí Slovenský hydrometeorologický ústav.
V oblasti Dobročského pralesa je dnes v platnosti stredné až vysoké požiarne nebezpečenstvo. Ešte horšia situácia je na Záhorí, kde v časti Karpát platí najvyšší stupeň.
Na sucho doplatili aj v susednej Českej republike. Tradícia spojená s posledným aprílovým dňom - pálenie čarodejníc - takmer skončila tragédiou.
Pri obci Horní Cerekev v okrese Pelhřimov v kraji Vysočina sa oheň dostal mimo kontrolu organizátorov podujatia. Ide o obec s okolo 2 000 obyvateľmi.
Na mieste zasahovali hasiči s vrtuľníkom. Požiar vypukol v lese aj napriek mnohým upozorneniam ako bezpečne páliť čarodejnice. V Česku panuje výrazné sucho a oheň sa tak môže začať šíriť veľmi rýchlo.